ch podnikov a vysokým objemom druhotnej platobnej neschopnosti. Národná banka Slovenska (NBS) preto očakáva len pomalý rozbeh úverových aktivít, ktoré by nemali ohroziť menovopolitické zámery centrálnej banky. Na stretnutí s novinármi to včera vyhlásil guvenér NBS Marián Jusko.

Ku koncu budúceho roka očakáva NBS koncoročnú mieru inflácie v intervale od 8,5 do 9,5 percenta. V dôsledku postupnej deregulácie administratívne upravených cien, ktorej harmonogram nie je ešte definitívne známy, nie je možné presne určiť ich celkový dopad na vývoj spotrebiteľských cien. NBS očakáva v budúcom roku priemernú mieru inflácie (meranú ako aritmetický priemer mesačných hodnôt) od 12,8 do 13,2 percenta. Očakávania NBS vo vzťahu k indexu spotrebiteľských cien však pre NBS nie sú kľúčové. "Cieľom menovej politiky centrálnej banky bude tzv. jadrová inflácia," podčiarkol M. Jusko. Jej hodnota by sa na konci decembra budúceho roku mala pohybovať od 4,5 až 5,8 percenta. Realizácia zmien v ekonomike SR si v budúcom roku vyžiada aj zmenu vo výkone menovej politiky. Okrem už avizovaného prechodu na sledovanie jadrovej inflácie sa doterajšie medziciele menového vývoja na Slovensku stanú len indikátormi. NBS bude za takéto indikátory považovať nielen peňažnú zásobu meranú agregátom M2, ale aj vývoj platobnej bilancie, nezamestnanosti, miezd, ako aj vývoj verejného okruhu financií a reálnej ekonomiky. Mimoriadne výdavky, ale aj príjmy štátneho rozpočtu, ku ktorým v budúcom roku dôjde, menia aj pohľad NBS na hodnotenie čistého úveru vlády. M. Jusko takúto možnosť pripustil v prípade, že vláda bude reštrukturalizovať banky tak, že neovplyvní celkový domáci dopyt. "Opatrní budeme pri zlepšovaní čistého úveru vláde súvisiacom s príjmami za privatizáciu," zdôraznil prvý muž centrálnej banky. NBS predpokladá aj pokračujúci tlak na zhodnocovanie výmenného kurzu koruny. "Nie je však stanovená presná úroveň a hranica intervencie," pripomenul Jusko.