Na prelome tisícročí hľadíme apokalypticky na demografické ukazovatele. Obavy pred preľudnením a s tým súvisiacim nedostatkom prírodných zdrojov a znížením životnej úrovne vyvolali druhú demografickú revolúciu. Hlavným znakom je pokles pôrodnosti až pod hranicu výmeny generácií, čo v dejinách ľudstva nemá obdobu. Druhá demografická revolúcia sa začala v západnej Európe v polovici šesťdesiatych rokov. Priniesla radikálnu zmenu morálnych hodnôt, odmietanie detí, manželstva, ale aj sexu, rozpad rodiny. Hoci v každej krajine bola sprevádzaná špecifickými spoločenskými podmienkami, má niečo spoločné pre celý európsky kultúrny okruh, a to antilife mentalitu, teda životu neprajné zmýšľanie. Ako vyhlásil bývalý francúzsky premiér Michel Rocard: "Väčšina štátov západnej Európy pácha samovraždu demografiou, dokonca bez toho, aby si to uvedomovala." Keďže populačné javy sa prejavujú dlhodobo, možnej "samovražde" predchádza vo väčšine európskych štátov už pozorovateľná skoršia fáza - starnutie obyvateľstva. Na Slovensku zatiaľ pôrodnosť mierne, ale stále stúpa, no už dnes je rozhodnuté, že niekedy medzi rokom 2004 a 2012 nastane obrat. O dvadsať rokov bude mať Slovensko približne toľko obyvateľov ako dnes, no s úplne inou vekovou štruktúrou. Úmrtnosť sa rapídne zvýši. Ročne bude umierať 70 000-90 000 ľudí, ale rodiť sa bude len asi 45 000-50 000 detí. Ak sa trend nezmení, o 50 rokov nás bude okolo 4,5 milióna, o sto rokov 2, 4 milióna, teda menej ako polovica. Pritom počet ľudí v poproduktívnom veku na 1000 detí z 87 v roku 1998 stúpne v roku 2015 na 1595, takže negatívny vývoj nebude mať kto zastaviť.
Európa starne. Má skutočné vrásky a vráskavieť neprestáva. Francúzsky večerník Le Monde neváhal nazvať jednu z ekonomických rubrík: Demografický úpadok Európy. Aby sa zastavil, je potrebné vziať ukazovatele vážne a zmeniť podľa nich zmýšľanie, správanie i sociálnu politiku. RNDr. KAROL PASTOR, CSc.,
Katedra teórie pravdepodobnosti a matematickej štatistiky Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského
