Milénium má len málo nepríjemných stránok. Ak váš počítač postihne Y2K, stratia sa vám záznamy o vašich skvelých hracích skóre - možno navždy! Mrazená pizza, ktorú ste si kúpili - pretože vyjsť von bude dnes zvlášť nebezpečné - sa možno nakoniec nebude dať jesť, pretože čip vo vašej mikrovlnke si pomyslí, že je rok 1900, a vtedy predsa žiadna mrazená pizza nebola. Najhorší sú však žurnalisti.
Pri príležitostiach, ako je táto, sa vždy vynorí celý podkmeň pisálkov, ktorí sa pretekajú v tom, kto napíše kvetnatejší "otvárak". Pri príchode tohto supervýročia budú všetci pri plnej potencii a v jednom trúchlivom chóre nám budú vykladať, že 20. storočie bolo tou najhoršou z epôch, érou, v ktorej bolo konečne zmerané dno priepasti Zla, storočím nebývalého teroru a zmaru.
Sú, samozrejme, platení od slova, a noviny potrebujú niečo, čím možno od seba oddeliť reklamy, takže z komerčného hľadiska je to pochopiteľné. Počuli však títo ľudia niekedy o Attilovi, Džingischánovi a Čiernej smrti? V 20. storočí sa stalo mnoho skutočne zlých vecí, museli by ste však byť historický ignorant, aby ste uverili, že sa toto storočie v miere smrti a deštrukcie vôbec zaradí medzi päť najhorších.
Zabudnime na historické porovnania, vezmime si iba uplynulých 100 rokov. Počet obyvateľstva Zeme sa zoštvornásobil, z 1,5 miliardy v roku 1900 na dnešných 6 miliárd - čo môže teoreticky znamenať štyrikrát viac biedy a bolesti, prakticky však sotva. Pretože za to isté storočie priemerný reálny príjem na osobu na celej planéte (vrátane Tretieho sveta) tiež vzrástol štvornásobne.
Viac peňazí neznamená vždy viac šťastia, neznamená to však obvykle menej šťastia. Štyri razy toľko ľudí so štyri razy väčším priemerným príjmom znamená zhruba šestnásťkrát väčší tlak na zdroje a životné prostredie, čo je z ekologického uhla pohľadu alarmujúce, nemôžete z toho však viniť 20. storočie. Je to súčasť omnoho dlhšieho procesu prudkého ekonomického rozvoja a rastu populácie, ktorý bol v Európe zreteľný už v 18. storočí a potom sa rozšíril do celého sveta.
Pri zvážení priemernej dĺžky života možno konštatovať obrovské zlepšenie, a zhruba rovnaké v rozvinutých i rozvojových častiach sveta. Priemerný dnes narodený Američan sa môže dožiť o 30 rokov viac, než Američan narodený v roku 1900, kým priemerná dĺžka života v Treťom svete sa takmer zdvojnásobila na 62 rokov.
Áno, ale čo Afrika? Čo AIDS? Čo s pliagou etnických vojen? Čo Hirošima? A čo holokaust? Afrika je v zúfalej situácii, to nepochybne. Je dejiskom viac než polovice svetových vojen a domovom najmenej dvoch tretín obetí AIDS. Je to jediná časť sveta, kde mnoho krajín trpí úpadkom reálnych príjmov, priemernej úrovne vzdelania a dokonca i priemernej dĺžky života. V Afrike však žije len 10 percent svetovej populácie, je to jedna z tragických výnimok zo všeobecne povzbudzujúceho obrazu ľudského blahobytu.
A čo vojny a genocídy? To je komplexnejší problém, väčšina vojen 20. storočia však spadá do dvoch kategórií. Sú vojny o hranice a etnické vojny (vrátane väčšiny genocíd), ktoré nasledovali po dekolonizácii všade v Ázii, na Blízkom východe, v Afrike a naposledy vo východnej Európe. Hoci v posledných 50 rokoch to bolo skutočne zlé, skutočnosť, že sú dôsledkom jednej zmeny napovedá, že ide skôr o fenomén spoločenskej premeny, než o chronický problém. Koniec impérií je vnímaný kdekoľvek na svete s výnimkou Európy ako jedna z najlepších vecí 20. storočia. A ak je vzorom precedens Latinskej Ameriky (ktorá získala nezávislosť v 19. storočí), boje zrejme vymiznú v priebehu jednej alebo dvoch generácií, čo bude všade od Kaukazu až po Srí Lanku dobrá správa. A potom tu bolo masové vraždenie - od roku 1935 až po 1970: do 50 miliónov ľudí bolo zabitých alebo zomrelo hladom za Stalinovho režimu, asi 50 miliónov vo vojne proti nacizmu (vrátane 6 miliónov obetí holokaustu) a najmenej 50 miliónov bolo zabitých alebo zomrelo hladom v prvých dvadsiatich rokoch Maovej vlády v Číne. Veľké totalitné režimy stáli svet veľa životov, ale - s výnimkou Číny - sú už preč, a dokonca i Čína je zväčša transformovaná.
Aj po zrátaní všetkých katastrof nebolo 20. storočie mimoriadnym zabijakom nevinných ľudí. Celkový počet ľudí, ktorí zahynuli v dôsledku násilných akcií ďalších ľudí v posledných sto rokoch je najviac 250 miliónov - z viac než miliardy, ktorá žila v tomto storočí. Prinajhoršom jedna štvrtina. Čo určite nie je horšie, ako v predošlom storočí. Keď si vezmete fakt, že technológia zabíjania je omnoho efektívnejšia, je to pomerne nízke číslo. Inými slovami, pohár je viac než spolovice plný…
GWYNNE DYER, Londýn
(Autor je historik a publicista)
