Brusel 27. januára (TASR) - Nové členské krajiny EÚ budú musieť po svojom vstupe čakať až desať rokov, kým dostanú v plnej výške podporu z poľnohospodárskeho rozpočtu. Vyplýva to zo zatiaľ posledných informácií o pripravovanom návrhu na financovanie rozšírenia, ktorý Európska komisia predloží v stredu 30. januára.
Po vstupe budú farmári nových krajín dostávať tzv. priame platby len vo výške 25 percent z toho, čo dostávajú roľníci terajších členských štátov. Priame platby by sa mali prvé tri roky po rozšírení zvyšovať o päť percent ročne, o ich ďalšom navyšovaní sa má rozhodnúť neskôr.
"Žiadostiam (kandidátov) o poskytnutie priamych platieb v čase prijatia na takej úrovni, ako sú v EÚ, by sa nemalo vyhovieť. Bolo by vhodnejšie stanoviť počiatočnú úroveň pre rok 2004 na 25 percent terajšieho systému. Prechod (na plnú výšku) by mal prebiehať počas desiatich rokov," citoval nemenovaný zdroj z návrhu dokumentu, o ktorom cez víkend rokovali šéfovia kabinetov komisárov pre rozšírenie, rozpočet a poľnohospodárstvo.
Komisia argumentuje tým, že v prípade plných priamych platieb existuje riziko, že by kandidátske krajiny stratili motiváciu a neusilovali by sa dostatočne o reštrukturalizáciu svojho poľnohospodárstva. Priama podpora farmárov by tiež mohla viesť k nežiaducim rozdielom v príjmoch medzi jednotlivými odvetviami a tým súvisiacim sociálnym nepokojom, obhajuje svoje návrhy EK.
Návrh na financovanie rozpočtu bude rešpektovať tzv. Agendu 2000, ktorá stanovuje finančný výhľad EÚ na roky 2000-06. EÚ sa na summite v Berlíne v roku 1999 dohodla, že na rozšírenie poskytne v rokoch 2004-06 sumu 42,6 miliardy eúr.
Tieto peniaze majú noví členovia dostať najmä v rámci poľnohospodárskej a regionálnej podpory. Berlínska dohoda počítala ale s rozšírením len o šesť krajín, stanovená suma bude však musieť vystačiť pre desať štátov, s ktorých prijatím sa ráta v roku 2004.
Stredajší návrh bude podľa všetkého vychádzať v prípade poľnohospodárstva z finančného výhľadu na roky 2004-06, ktorý predpokladá na túto oblasť s 8,78 miliardami eúr.
V prípade regionálnej pomoci však EK zrejme navrhne kandidátom poskytnúť sumu určenú v Agende 2000 na roky 2002-04, teda asi 17 miliárd eúr navýšených o 20 percent. Ak by ako základ zobrala roky 2004-06, bolo by to až 30 miliónov.
Ušetrená rezerva má umožniť napríklad poskytnutie priamych platieb farmárom, ktoré Agenda 2000 nepredpokladala alebo financovanie odstavenia nemodernizovateľných jadrových elektrární vo východnej Európe. EK tvrdí, že viac peňazí na regionálnu pomoc by noví členovia aj tak neboli schopní využiť, čo dokazujú problémy s programom ISPA.
Komisia navyše navrhne zachovať pravidlo, podľa ktorého nesmie regionálna pomoc presiahnuť štyri percentá hrubého domáceho produktu krajiny. Kandidátom, ktorí majú oveľa nižšiu hodnotu HDP ako členovia EÚ, tak hrozí, že dostanú až o polovicu menej peňazí na podporu zaostalých regiónov ako dnešní prijímatelia tejto pomoci: Španielsko, Grécko či Portugalsko.
Návrh EK na riešenie finančných otázok spojených s rozšírením tak určite nepoteší kandidátske krajiny, ktoré opakovane požadujú poľnohospodársku a regionálnu podporu v plnej výške a odmietajú nerovnaké zaobchádzanie s novými a starými členmi.
Niektorým členským krajinám EÚ, najmä Nemecku, sa však zdajú aj navrhované obmedzené prostriedky pre nových členov príliš vysoké. V Nemecku, ktoré je najväčším prispievateľom do spoločného rozpočtu EÚ, je táto otázka mimoriadne citlivá pred septembrovými voľbami. Výhrady však vyjadrili aj Británia či Holandsko.
Komisia návrh oficiálne predloží v stredu 30. januára. Potom bude čakať na reakcie členských krajín a až na ich základe vypracuje návrhy spoločných rokovacích pozícií ku kapitolám poľnohospodárstvo, regionálna politika a rozpočtové ustanovenia.
(spravodajca TASR Robert Sermek) pel
