Irena Brežná pochádza z Bratislavy, ale detstvo prežila v Trenčíne. V roku 1968 emigrovala do Švajčiarska, kde odvtedy žije a pracuje. Na univerzite v Bazileji vyštudovala slavistiku, filozofiu a psychológiu. Pracovala ako psychologička, tlmočníčka a prekladateľka. Dvanásť rokov bola aktívna v Amnesty International. Píše po nemecky. Za svoje publicistické a literárne diela získala osem ocenení. V nemčine jej vyšlo sedem kníh, na Slovensku je známe jej dielo Psoriáza moja láska a posledná knižka s názvom Tekutý fetiš. FOTO - PETER LEGINSKÝ
Za posledného pol roka schudla Irena Brežná takmer desať kíl. Postupne mení stravovacie návyky, zo svojho jedálneho lístka celkom vypustila mäso a sladké. Nakupuje výlučne biopotraviny. Vo švajčiarskom Bazileji, kde žije už takmer tridsaťšesť rokov, ich je veľký výber. Mohutnejšie dámy, s ktorými chodieva cvičiť, ju vďaka úbytku váhy a ohybnosti začali volať gumový panáčik.
Irena Brežná vyrastala v Trenčíne. V ich domácnosti varila stará mama, pôvodom sliezska Nemka. "Málo solila a takmer vôbec nepoužívala korenie. Zeleninu kupovala od sedliakov a hydinu sme si chovali dokonca sami," spomína Irena Brežná. Ako dieťa nemala rada teplé varené jedlá, až na palacinky, ktoré boli pre ňu na jedálnom lístku vždy na prvom mieste. Mama aj babka sa kvôli tomu trápili, báli sa o jej zdravie.
Kupuje biopotraviny
O stravovanie sa dlhé roky nezaujímala, nerada varila, až zrazu nastal zlom. Keď sa začítala do knižiek o strave a zdraví, uvedomila si, že jedlom možno podstatne ovplyvniť zdravotný stav. Častých migrén, bolestí kĺbov a chrbtice či vysokého krvného tlaku sa jej podarilo úplne zbaviť práve radikálnou zmenou stravovania. Ovplyvnil ju pritom čoraz populárnejší trend využívania biologicky neškodných potravín. Je presvedčená, že nezdravá priemyselná výroba potravín, jedovaté hnojivá, chemické prísady, veľa soli, cukru, mäsa a bieleho chleba sa podpisujú pod zlý zdravotný stav väčšiny ľudí. Zelenina, ovocie, mliečne výrobky, orechy, koreniny a iné potraviny, ktoré sú vypestované ekologicky, sú vo švajčiarskych obchodoch označené ako biopotraviny. Ich sortiment sa stále rozširuje a čoraz viac farmárov prechádza na takýto spôsob pestovania plodín i chovu zvierat. Hoci cena biopotravín je vyššia, Irena Brežná už kupuje iba také. Jej rodina sa tomu spočiatku bránila, najmä manžel si z toho uťahoval, po čase však začal rozhodnutie manželky akceptovať.
Hoci Bazilej patrí medzi nemecky hovoriace oblasti Švajčiarska, v gastronómii tam cítiť vplyvy talianskej, francúzskej a čínskej kuchyne. Irena Brežná však doma do reštaurácií nechodí. Navarí si radšej sama, pretože počas pracovných ciest po svete má reštauračnej stravy vyše hlavy.
Jedlo a zdravie
Keď v roku 1968 emigrovala do Švajčiarska, zistila, že papriky, paradajky, jablká, hrušky, marhule či jahody sú tam síce krásne, ale bez chuti a vône. "Bola som zvyknutá na voňavé jabĺčka a marhule z našej záhrady, nie na obrovské dovezené ovocie, ktoré, aby vydržalo transport, sa ponára do fungicidínového kúpeľa a rádioaktívne sa ožaruje. Stráca tak nielen chuť, ale aj všetky vitamíny." Najmä počas pobytu v USA dostala úplnú hrôzu z umelej stravy. Označuje ju za zbraň hromadného ničenia. "Bohužiaľ, tento pocit mám teraz aj na Slovensku. V regáloch je síce veľký výber ovocia a zeleniny v pekných baleniach, no bez akejkoľvek pôvodnej chuti, polotovary sú presolené so škodlivými prísadami," hovorí spisovateľka. Preto chodí na trh a hľadá zošúverené slovenské jabĺčka.
Na Slovensku si ľudia podľa nej málo uvedomujú súvislosť medzi stravou a chorobami. "Napríklad, mám priateľku, ktorej trojročná dcéra má už štyri čierne zuby. Lekár povedal, že je to z antibiotík, hoci dievčatko ich nebralo. Antibiotiká sa jej dostali do tela cez potraviny. Už Hippokrates povedal, že jedlo je naším liekom. Čím viac si všímam tieto súvislosti, tým viac si uvedomujem, akým špinavým biznisom je priemyselná potrava."
Neje mäso, pije tri litre tekutín denne
Irena Brežná si zvykla premýšľať o tom, čo zje. Jej raňajky tvorí krajec samoražného chleba so šalátom. Dopraje si sezónnu zeleninu - papriku, paradajky, listový šalát, rukolu, medvedí cesnak. Nedávno zbierala listy púpavy, ktoré jej chutia na chlebe s rastlinným biomargarínom. Ráno si dá šálku kávy, od ktorej by sa však chcela odučiť, cez deň pije zelený čaj a namiesto večere si pochutnáva na bylinkových čajoch. Müssli si nezalieva kravským, ale ryžovým, ovseným alebo sójovým mliekom. Jedálny lístok si denne zostavuje tak, aby v jej organizme nebolo veľa kyseliny. Podľa nej totiž práve kyselina vyvoláva choroby. Sladí iba medom, nepije čierny čaj, neje mäso a snaží sa jesť čo najmenej. Medzi jedlami vypije denne tri litre tekutín - okrem čajov minerálnu vodu bez bubliniek, ktorá obsahuje veľa vápnika a magnézia. Každý deň si dá jedno až dve jablká kvôli pektínu. Je veľa zeleniny a mäso varí iba občas - ak je pri stole celá rodina - jej dvaja dospelí synovia, ktorí sú už aj vo varení celkom samostatní - a partner. Problémy však nastávajú počas ciest. V Bratislave našťastie objavila indickú vegetariánsku reštauráciu.
Ak stále dbá na výber potravín, cíti sa ľahko a jej zdravotný stav sa tak upravil, že ju to motivuje v takejto životospráve pokračovať. Nezabúda pritom ani na pravidelný pohyb - chodieva pešo alebo na bicykli a veľa pláva. To všetko jej pomohlo nadobudnúť k svojmu telu pozitívny vzťah.
Recepty Ireny Brežnej
Cviklová šťava
1 cvikla, 3 mrkvy, 2 jablká, trocha zázvoru
Surovú zeleninu a ovocie očistíme, neošúpané pokrájame a spolu s troškou zázvoru odšťavíme v odšťavovači. Takáto zdravá šťava má skvelý účinok na organizmus a možno ju piť kedykoľvek. Nemala by sa však odkladať.
Tekvicová polievka
1 menšia tekvica, trocha rasce, zázvoru, 1 pór, 1 cibuľa, 1 zemiak, trocha karfiolu, 1 kocka mäsového vývaru, trocha petržlenu, 1,5 dl kyslej smotany
Tekvicu, zemiak, karfiol, cibuľu, zázvor a pór pokrájame na väčšie kúsky. Všetko vložíme do hrnca, zalejeme vodou, pridáme kocku zeleninového vývaru a krátko povaríme. Ručným mixérom rozšľaháme na krém, ktorý dochutíme smotanou, rascou a ozdobíme petržlenom.
Palacinky a` la Irena
200 g polohrubej múky, 2 vajcia, plnotučné mlieko, trochu vody, kokosový tuk (možno nahradiť iným rastlinným tukom), med
Do mlieka postupne pridávame múku, vajcia a šľaháme, kým nevznikne vláčne cesto. Potrebnú konzistenciu môžeme dosiahnuť pridávaním vody. Nepridávame soľ ani cukor. Na rastlinnom tuku vyprážame z oboch strán hrubšie palacinky. Po vychladnutí ich natrieme medom.
