Vydavateľstvo s logom tučniaka oslavuje tento mesiac sedemdesiat rokov od svojho založenia mužom, ktorý nebol žiadnym intelektuálom a údajne neprečítal ani jednu knihu celú. Knihy z Penguina však vzdelávajú tisícky čitateľov, jeho šéfovia stáli proti cenzorom snažiacim sa zakázať škandalózneho Milenca lady Chatterleyovej, bránili Salmana Rushdieho pred fanatikmi a postavili sa proti historikovi Davidovi Irvingovi spochybňujúcemu holokaust. Hlavným zmyslom vydavateľstva vždy bolo vydávať vo veľkých nákladoch dobré knihy, ktorých cena mala byť porovnateľná so sumou za škatuľku cigariet. Vďaka vysokým daniam zaťažujúcim v Británii predaj nikotínových výrobkov sa to darí dodnes.
V knižnej brandži sa od 70. rokov po nástupe korporácií hovorilo, že to už viac nie je povolanie pre džentlmenov. Zakladateľ Penguina Allen Lane to tvrdil dávno predtým. Pochopil, že sa blíži koniec dynastických vydavateľstiev a rozhodovanie preniesol na editorov. Nevynašiel paperback, ale ako prvý dokázal využiť jeho potenciál. V roku 1935 pochopil, čo doba potrebuje: dobré knihy, lacné knihy a čo najviac kníh. Práve on zbyrokratizoval dovtedy intímne chápané vydávanie kníh - zaviedol moderné skladovacie metódy a spustil paperbackovú revolúciu.
Lane sa nikdy neriadil heslom "Vydajte knihu a ľudia si ju nájdu", ale snažil sa k čitateľom dostať najrôznejšími spôsobmi. O to isté sa usilovali aj jeho nasledovníci, no vlani skoro zruinovali celý podnik zásluhou nového distribučného systému, ktorý bol úplným fiaskom. Čitatelia sa nedočkali svojich kníh, autori tantiém a traja vysokí šéfovia na to doplatili výpoveďou.
Dnes je už najväčšia kríza zažehnaná a jubileum si Penguin pripomína viacerými akciami. V londýnskom Victoria and Albert Museum otvoria výstavu jeho obálok, vychádza kniha venovaná penguinovskému dizajnu, ako aj veľká biografia o zakladateľovi vydavateľstva. Ambicióznym projektom je vydanie dvadsiatich kníh v edícii Great Ideas, kde nájdete diela od Senecu až po Orwella, v mimoriadne lacnej edícii
Pocket Penguin vyjde sedemdesiat kníh od Sigmunda Freuda až po všadeprítomný kuchársky prízrak Jamieho Oliviera.
Tento projekt je menej náročný a má paradoxne aj isté znaky "debilizácie" literatúry, rozsah kníh je obmedzený na niečo vyše päťdesiat strán, takže napríklad z rozsiahleho Gibbonovho Úpadku a pádu Rímskej ríše vychádza iba časť venovaná kresťanom a pádu Ríma. Odborníci hovoria o tabloidizácii vo vydávaní kníh, čím narážajú na formát, v akom vychádzajú bulvárne denníky. Na ten však už medzičasom prešla aj polovica vydavateľov serióznej tlače.
Popri BBC je Penguin v Británii druhou inštitúciou uvádzanou ako príklad éry, keď ste mohli vytvoriť čosi výnimočné s vierou, že ľudia na to zareagujú kladne. Dnes už prakticky všetky väčšie vydavateľstvá majú paperbackové sekcie či podobné edície a autori si môžu vybrať z mnohých značiek. Momentálne je komerčne aj autorsky najsilnejší Random House, s Ianom McEwanom na jednej strane literárnej škály a Danielou Steelovou na druhej.
Penguin je dodnes jednou z najznámejších svetových značiek, jeho výnimočnosť je však skôr v minulosti. Celé desaťročia bol pre ľudí mimo najväčších miest prakticky jedinou cestou, ako sa dostať k dobrým a cenovo dostupným knihám. Ako trefne vyhlásil bývalý šéfredaktor edície Penguin Classic: "Bola to najväčšia britská vzdelávacia sila 20. storočia".
Autor: ANDREA ERTLOVÁ, Londýn(Autorka je publicistka)
