Autor je analytik INESS
Keď ekonómovia komentujú výmysly politikov, zvyknú sa zameriavať na širšie, makroekonomické dosahy. Rovnako to bolo aj pri obedoch zadarmo. Vyčítal som tomuto opatreniu, že je drahé, lebo je plošné.
Plánovaných 120 miliónov eur by sa dalo použiť na pomoc chudobným deťom, ktoré ju naozaj potrebujú. Namiesto toho dotujeme obedy všetkým deťom, ktoré už na obedy chodia, alebo tam z dobrých dôvodov nechodili. Nehovoriac o tom, že chudobné deti mali nárok na obedy zadarmo aj predtým a z ich pohľadu sa nič nezmení. Okrem pocitu, že nie sú samy, kto dostáva dotáciu na obed.
Limity ekonómie
Čo však ekonóm nedokáže až tak dobre predvídať, sú dosahy na mikroúrovni. Teda ako obedy zadarmo ovplyvnia každodenné fungovanie škôl, jedální, detí a rodičov. Ale keďže išlo o nepripravené opatrenie od stola, ktoré zasiahne státisíce ľudí, mohli sme si byť istí, že nejaké budú. A budú často nezamýšľané.
O to viac, keď návrh obedov zadarmo neprešiel celým legislatívnym procesom, neboli vypracované adekvátne štúdie dopadov, nevieme vlastne ani to, aký je cieľ opatrenia a analytici Útvaru hodnoty za peniaze nemali možnosť pripraviť alternatívy, ako ho dosiahnuť.
