Každý policajt musí prejsť psychologickými testami. FOTO - TASR
Aby človek mohol pracovať na polícii, musí urobiť aj psychologické testy. Mnohí si preto kládli otázku, ako mohla byť policajtkou v Úrade boja proti organizovanej kriminalite Dana Podhradská, ktorá sa prihlásila do reality show Mojsejovci a postúpila do finále. Podhradská, ktorú v súťaži prezývali Mejkpísová, podľa hrdinky detektívneho seriálu, pôsobila psychicky labilne. Nora Mojsejová o nej v televízii hovorila, ako bola v minulosti na psychiatrii. Podhradská na polícii pracovala 11 rokov, keď sa prihlásila do súťaže, odišla.
Denník SME v tejto súvislosti oslovil ministerstvo vnútra. Otázky pre psychológa nám však dovolili poslať iba písomne, osobné stretnutie ministerstvo zamietlo. Na otázky podľa Moniky Kuhajdovej z tlačového oddelenia odpovedal vedúci oddelenia psychológie ministerstva MILAN KABÁT. Na otázku, či mohla Podhradská kvalitne bojovať s organizovanými zločincami, ani on, ani tlačové oddelenie neodpovedali.
Ako je možné, že na polícii mohla pracovať psychicky narušená vyšetrovateľka?
"Dana Podhradská v roku 1994 úspešne absolvovala vstupné psychodiagnostické vyšetrenie, teda okrem iného bez príznakov psychického narušenia. V priebehu vykonávania profesijnej činnosti a v osobnom živote môže dojsť spravidla pod vplyvom enormnej psychickej záťaže ku krátkodobému i dlhodobému narušeniu psychického zdravia. V takom prípade záleží iba na policajtovi, ako sa rozhodne situáciu riešiť."
Nezanedbávajú podľa vás nadriadení psychologické vyšetrenia policajtov?
"V žiadnom prípade nie je možné obviniť nadriadených zo zanedbávania spolupráce s psychológmi. Niektorí z nich však doteraz plne nevyužívajú možnosti, ktoré im dáva nariadenie ministra vnútra o systéme psychologickej starostlivosti o policajtov."
Myslíte si, že mohla kvalitne vyšetrovať páchateľov organizovanej kriminality? Akej problematike sa venovala?
"Podhradská bola policajtkou 11 rokov. Prešla rôznymi funkciami na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave a od 1. júna 2004 pôsobila v Úrade boja proti organizovanej kriminalite. Z Policajného zboru bola uvoľnená na základe vlastnej žiadosti k 31. marcu 2005."
Policajt musí pri psychoteste vyriešiť 45 až 50 percent úloh. Nie je to málo? Napríklad na skúškach v škole sa spravidla vyžaduje aspoň 60 percent.
"Ak sú úlohy primerane ťažké, priemerne inteligentný človek by mal správne vyriešiť 45 - 55 percent z nich. Psychodiagnostické vyšetrenie však nepovažujeme za skúšku, za preukázanie toho, či uchádzač splnil kritériá stanovené na prijatie do polície. Posudzuje sa komplexne, nielen výkon, ale aj osobnosť uchádzača."
Dá sa odhadnúť výška IQ, ktorú by policajt mal mať?
"Nerád by som hovoril o výške IQ, je to trocha zavádzajúce. Hovorme o úrovni všeobecných rozumových schopností. Táto nesmie klesnúť pod priemernú úroveň populácie danej vekovej skupiny maturantov či vysokoškolákov. Máme záujem, aby policajti nemali nižšie IQ, ako je priemer uvedenej populácie. Za priemerné IQ sa považuje 90 - 110."
O policajtoch sa hovorieva, že sú "jednoduchší", že majúnízke IQ, kolujú o nich rôzne vtipy. Čo si o tejto mienke ľudí myslíte?
"Myslím si, že aj na základe toho, čo som už spomenul, to môžeme vyvrátiť. Aj počet vtipov o policajtoch v poslednom období, najmä po televíznom IQ teste národa, v ktorom skupina policajtov zvíťazila a najlepší účastník priameho prenosu bol tiež policajt, značne poklesol. Bol to dôsledok toho, že sa nároky na psychodiagnostické vyšetrenia uchádzača neznižujú." (mož)
Z tritisíc policajtov 30 percent test neurobí
BRATISLAVA - Kto sa zaujíma o prácu v polícii, musí prejsť psychotestmi. Ročne je to okolo 3000 ľudí, 30 až 40 percent z nich je neúspešných. "Minulý rok požiadalo o prijatie do polície 14 995 občanov. Vyše 1200 uchádzačov bolo z prijímacieho konania vyradených po neúspešnom absolvovaní psychotestov," hovorí Natália Hattalová z tlačového oddelenia ministerstva vnútra.
Psychotest má tri časti.
Výkonová časť skúma rozum, logické uvažovanie, jednoduché matematické operácie, pamäť, pozornosť, predstavivosť, rýchlosť reakcií na podnety. Uchádzač by mal úspešne vyriešiť 45 - 50 percent úloh.
Druhá časť skúma osobnostné vlastnosti, vypĺňa sa dotazník, pričom psychológ skúma uchádzačovu motiváciu, záujmy, postoje, charakter, vôľové vlastnosti, agresivitu, psychologickú stabilitu a aj "predpoklady na vytváranie pozitívnych vzťahov s ľuďmi".
Tretiu časť tvorí rozhovor, na ktorý sa psychológ dopredu pripraví.
Psychológov záver je záväzný a ak uchádzača neodporučí, prijímacie konanie sa končí. Normy psychotestov na polícii obnovujú každých päť rokov.
Nadriadený môže každého policajta poslať k psychológovi, ak si myslí, že by potreboval pomoc. Robí sa to najmä vtedy, ak je policajt veľmi agresívny, zbytočne používa zbraň.
Policajný psychológ Milan Kabát nechcel prezradiť konkrétne otázky, na ktoré musia policajti v psychotestoch odpovedať. Podľa neho ich však každý môže nájsť v publikáciách, ktoré sú zamerané na témy Poznaj svoju osobnosť, Poznaj svoje IQ a podobne.
Na otázku, či policajti navštevujú psychológov dobrovoľne, povedal, že je to tak, ako aj v iných profesiách. "Najčastejšie ide o problémy v partnerskom živote, pri výchove detí, študijné a služobné problémy." Policajti sa podľa neho často dobrovoľne zúčastňujú na psychologických výcvikoch, napríklad v autogénnom tréningu, sociálnej komunikácii alebo v poskytovaní posttraumatickej intervenčnej starostlivosti.
Psychotesty sa v bezpečnostných zboroch robili aj pred rokom 1989, až od roku 1990 sú však povinné pre každého uchádzača. "V období 1997 - 1998 boli závery vyšetrenia iba odporúčajúce." (mož)
