Gudrun Schuryová, spisovateľka a lektorka Univerzity v Bambergu, prezentuje v predkladanej knižke pútavé čítanie o látke, ktorá premosťuje celé ľudské dejiny a neustále upútava pozornosť mystických, vedeckých i umeleckých uvažovaní.
Dejiny ľudskej krvi sú späté s dejinami vojen, sexuality a náboženstva. Krv je symbolom života a znovuzrodenia, ale zároveň aj signálom záhuby. Je sprievodným javom narodenia - a často aj smrti, jej vitálnosť prezrádza prítomnosť životnej energie v človeku. Dodnes má v spoločnosti svoje miesto údiv aj rešpekt voči krvi - a to v súvislosti s animistickými predstavami, krvavými obetami, ale aj ideológiami moderných dejín (nacistická teória o krvi a zemi).
Deväť kapitol, v ktorých si autorka ponecháva čo najslobodnejšie pole asociácií, je exkurzom kultúrnymi dejinami - ukazuje, ako je krv vnímaná v rôznych kultúrach od mýtických dôb až po súčasnosť, a ako aj náš výsostne skeptický moderný svet vo svojom povedomí ešte stále udržiava mýty a povery.
Schuryová sleduje najrozličnejšie veci a javy, pre ktoré je spojivom práve červená tekutina. Ponúka tak krvavé obrazy z mozaiky ľudského života: spoznáme hlas krvi i krv ako tabu, krvavé divadlo vynaliezavých vrahov (Jack Rozparovač, Báthoryčka), Kristovu krv ako tajomstvo eucharistie, odhalíme krvavosť rozprávok a upírstva, dočítame sa o krvi v prírode a liečiteľstve, zistíme jej chemické zloženie i "trhovú" cenu.
Krv je hypnotická miazga, ktorá nás fascinuje, niet preto divu, že si ju privlastnilo v nespočetných podobách aj umenie. Estetizovanie, symbolika i obraznosť krvi má množstvo rôznych zliterárnení.
Plné preliatej krvi sú mýty o stvorení sveta, náboženské a literárne texty od najstarších čias (Homér, Starý zákon) po súčasnosť. Rinúcu sa krv však rovnako nájdeme aj v rozprávkach a kinematografii. Za nespočetné množstvo filmových stvárnení stačí spomenúť Almódovarovu poetiku "lásky ako najvyššieho stupňa vášne a krvi ako jej extrémneho výrazu".
S krvou a jej symbolikou i farebnosťou narába aj výtvarné umenie. Cesty používania krvi v umení vedú od hľadania jej dokonalej napodobeniny až po obrat v súčasnom umení - používanie skutočnej krvi v happenningoch a performance.
Zvedavosť, úctu i strach vyvoláva táto zvláštna tekutina, nazývaná pralátkou života, dodnes. Naša modrá planéta by mohla byť rovnako oprávnene aj červenou - podľa letmých autorkiných výpočtov (na základe krvavých vojnových obetí "od pradávna") je zem našej planéty skutočne krvavá - je totiž nasiaknutá prinajmenšom 135 miliónmi litrov krvi.
Gudrun Schuryová: Miazga života. Kultúrne dejiny krvi o Kalligram o Bratislava 2004 o Preklad Miloslav Szabó
Autor: ZUZANA FERUSOVÁ(Autorka je doktorandka v Ústave slovenskej literatúry SAV)
