Žiadne umelecké diela už dlho nevyvolali taký rozruch ako film Mela Gibsona Umučenie Krista a kniha Dana Browna Da Vinciho kód. Obe majú spoločnú tému - kresťanstvo. Z Brownovej knihy sa stal fenomén. Jej predaj sprevádzajú nadšené aj kritické debaty. Kniha sa stáva sprievodcom turistov po pamiatkach Paríža, Londýna, Škótska, po miestach, ktoré sa v knihe spomínajú. Autor sa vďaka knihe v rebríčku magazínu Time dostal medzi stovku najvplyvnejších ľudí sveta.
Cirkev však má s knihou, ktorá bola za krátky čas preložená do 44 jazykov a predalo sa jej 25 miliónov kusov, problém. Veriacim odkazuje: Nečítajte a nekupujte to. Literárne nie veľmi hodnotné dielo sa tak stalo prvou „indexovou knihou" 21. storočia. A to jej na popularite ešte pridáva.

Detektívka so špekuláciami
Kniha nie je žiadne veľdielo. Do jednoduchej detektívnej zápletky okolo vraždy učenca autor vkomponoval zaujímavé no nepodložené náboženské špekulácie, ktoré správne okorenil a svojsky dotvoril.
Historické hádanky, mystické tajomstvá, náboženské špekulácie, čo viac môže pritiahnuť pozornosť čitateľov? Autor sa pohráva s faktami, ale aj málo známymi dokumentmi o živote Krista, z ktorých vytvára príbeh o tom, že Ježiš Kristus bol ženatý, mal dieťa s Máriou Magdalénou a ich potomkovia dodnes žijú. Ani to by nevyvolávalo žiadnu polemiku, ak by autor v úvode neupozornil, že všetky použité dokumenty spomínané v románe sú reálne, čím vyvoláva pochybnosti o známych cirkevných dogmách.

Čo hovorí cirkev
Cirkev sa ku knihe najprv nevyjadrovala. Ostrá reakcia z najvyšších kruhov sa objavila až takmer po roku a pol, keď janovský kardinál Tarcisio Bertone v marci tohto roku vyzval veriacich, aby knihu nekupovali a nečítali. Označil ju za "hanebnú a plnú nepodložených lží". Podľa neho je to vedomý pokus o diskreditáciu cirkvi.
"Veľmi ma udivuje a hnevá, že toľko ľudí tým klamstvám uverilo. Tá kniha je vari všade, existuje reálne riziko, že čitatelia, ktorí si ju prečítali, budú veriť, že sú pravdou," povedal Bertone. Je odhodlaný chrániť cirkev proti „nepodloženým výmyslom" pomocou tímu expertov.
Nie všetci v cirkvi knihu odsudzujú. "Odporúčam ostražitosť. Neviem, či sú ľudia schopní rozlišovať fikciu a realitu. Je o tom potrebné s mladými hovoriť. Nemyslím si však, že čítanie románu sa musí zakázať," povedal podľa ČTK brazílsky biskup José Maria Pinheiro.
Reverend Tom Wright podľa BBC povedal: „Dan Brown je výborným spisovateľom, ktorý dokáže prechádzať žánrami, ale každý, kto sa zaoberá prvým storočím po Kristovi, vie, že jeho práca s faktami je smiešna."
Postoj slovenskej katolíckej cirkvi ku knihe reprezentuje reflexia v Katolíckych novinách. V siedmom tohtoročnom čísle sa okrem iného píše: "Táto kniha je len a len o jedinom: o senzácii, ktorá plodí čítanosť súvisiacu s reklamou, a prináša to najhlavnejšie - peniaze."

Vatikán a zákazy
Vatikán zakazoval v minulosti knihy z rôznych dôvodov - narušenia dogmy, porušovania morálky. Zakázané knihy sa potom dostali na tzv. Index Librorum Prohibitorum. Svojho času sa tam ocitli aj diela André Gidea, Jeana-Paula Sartra, Francoisa Rabelaisa, Victora Huga, Gustave Flauberta, Alexandre Dumasa, Stendhala, Denisa Diderota, Jeana-Jacqua Rousseaua. Zoznam sa postupne rozšíril až na 4000 titulov. V roku 1966 bol však index zrušený a veriacim sa v čítaní kníh nebráni.

Brown nie je prvý
S dohadmi o úlohe a postavení Márie Magdalény neprišiel Dan Brown ako prvý. Hovorí sa o nich už niekoľko desaťročí, od čias, keď sa pred šesťdesiatimi rokmi našli zvitky od Mŕtveho mora a z gnostickej knižnice v Nag Hamádi v Egypte.
Tieto nekanonické dokumenty, ktoré nie sú súčasťou Biblie, hovoria o tom, že Mária bola veľmi inteligentná a bola najobľúbenejším žiakom Krista, podľa uznávaných historikov však v nich o manželstve nie je žiaden relevantný doklad.
Špekulácie, ktoré použil Brown, už pred ním vyšli vo viacerých knihách. Patrí k nim napríklad Posledné pokušenie Krista z roku 1951. Autor Nikos Kazantzakis v ňom ponúka obraz ľudského Ježiša s chybami. Najznámejšia kniha je Svätá krv, svätý grál (Holy Blood, Holy Grail) z roku 1982. Autorská trojica Baigent, Leigh, Lincoln v nej publikuje výsledky desaťročného bádania. Opierajú sa o nekanonické legendy, ktoré raní predstavitelia cirkvi podľa nich zámerne nezaradili do Biblie, aby sa zatajilo manželstvo Krista. Píšu o Kristovom vzťahu k Márii Magdaléne, o tajnom spoločenstve Priorstva Sionu, o tom, že francúzsky rod Merovejovcov pochádza z rodu Ježiša. Sám Brown toto dielo vo svojom románe letmo spomína.
Uznávaní historici však teórie knihy Svätá krv, svätý grál nikdy neprijali a v odbornej obci skôr vyvolávajú úsmev. Kniha mala niekoľko reedícií a vyšli aj desiatky podobných kníh, na ktoré Vatikán nezareagoval.

Nie je ani posledný
Po vyjdení Da Vinciho kódu začali vychádzať ďalšie knihy, ktoré ho interpretujú alebo v ňom hľadajú chyby. Novinár José Antonio Úplate vo svojej knihe pod názvom Skutočná pravda o Da Vinciho kóde poukazuje napríklad na ideologické a náboženské pozadie románu a tvrdí, že Bronova kniha vznikla s jasným proticirkevným zámerom.
Za pozitívum vyjdenia knihy mnohí označujú otvorenie debaty o živote Krista a evanjeliách, ale aj o úlohe žien v cirkvi a histórií raného kresťanstva.

Čo je známe o živote Márie Magdalény?
Mária Magdaléna sa v Biblii po Panne Márii spomína najčastejšie. Patrila medzi ženy, ktoré sprevádzali Krista, slúžili mu, stáli pod jeho krížom a boli pri jeho zmŕtvychvstaní.
Stáročia bola vyobrazovaná ako kajúca sa hriešnica, ktorá sa vďaka stretnutiu s Kristom zmenila a stala sa jeho najvernejšou nasledovníčkou. Nikde v Biblii sa však o nej ako o hriešnici nepíše.
Mária Magdaléna (Magdalská) pochádzala z Magdaly z mestečka na západnom brehu Genezaretského jazera. Ako píše Rajmond Ondruš v knihe o živote svätcov, Mária sa stretla s Ježišom, keď bola v zlom duševnom a možno aj telesnom rozpoložení. Markovo a Lukášovo evanjelium o tom hovorí, že Ježiš z nej vyhnal sedem zlých duchov, čo sa vysvetľovalo tým, že asi bola veľká hriešnica, ktorá po stretnutí s Kristom zmenila svoj život a stala sa jeho nasledovníčkou.

Ako prvá utekala k božiemu hrobu a zvestovala, že je prázdny a práve jej sa podľa evanjelia zjavil Ježiš. Pri opisovaní tejto scény evanjelista Ján prezrádza mimoriadnu horlivosť Márie Magdalény.
O ďalších osudoch Márie Magdalény sú len dohady.
Neskoršie legendy sa zhodujú v tom, že odišla na istý čas do Jeruzalema. Jedna legenda tvrdí, že potom so sestrou Martou, Lazárom z Betánie odišla šíriť kresťanstvo do južného Francúzska. Práve s týmto jej pobytom sa spája dohad, že sa tu usadila aj s dieťaťom, ktoré mala s Ježišom.
Iná legenda hovorí, že odišla do Efezu v Malej Ázií, kde aj zomrela a bola pochovaná. Odtiaľ údajne previezli koncom 9. storočia jej telesné pozostatky do Carihradu.

Ako sa z nej stala prostitútka?
Status hriešnice údajne pripísal Márii Magdaléne až pápež Gregor Veľký v 6. storočí, keď ju počas svojej kázne stotožnil s nemenovanou hriešnicou z Lukášovo evanjelia, „ktorá Ježišovi umývala nohy slzami a utierala ich svojimi vlasmi".
V roku 1968 Vatikán vyhlásil, že Mária Magdaléna nebola prostitútkou, ale sväticou a že pápež Gregor si splietol rôzne osoby.
Existujú minimálne dve verzie, prečo tak mohol urobiť. Podľa historika Ramona K. Jusiniho minimalizovanie zásluh Márie Magdalény môže súvisieť s tendenciami predstaviteľov ranej cirkvi potlačiť akékoľvek zásluhy žien pri formovaní raného kresťanstva. Môže byť za tým však aj banálnejšia príčina. Aby sa Biblia zostručnila a nespomínalo sa v nej množstvo osôb, niektoré osoby sa zjednocovali, a tak to mohlo byť aj v prípade Márie Magdalény. Mohlo dôjsť k zjednoteniu troch osôb - istej hriešnice bez mena, ktorú spomína Lukášovo evanjelium, Márie Egyptskej, ktorá odišla ako pustovníčka do púšte, a potom Mária Magdaléna ako Mária z Betánie - sestra Lazára a Marty, ktorá tiež pomazala Ježišovi nohy vzácnou masťou a poutierala mu ich svojimi vlasmi. „Noví západní biblisti sa prikláňajú k mienke, že tri spomínané ženy treba považovať za tri celkom odlišné osoby.

Citáty evanjelií
Za dôkaz možných náznakov manželstva medzi Ježišom Kristom a Máriou Magdalénou sa používajú tieto citáty z evanjelia podľa Filipa:
„Pán miloval Máriu viac než všetkých ostatných žiakov a často ju bozkával na ústa. Ostatných žiakov to urážalo a dávali najavo nesúhlas. Povedali mu: Prečo ju máš radšej než nás ostatných?
Spasiteľ im odpovedal: Prečo nemilujem vás tak, ako milujem ju? Keď slepý a vidiaci sú spolu v tme, nie je medzi nimi rozdiel. Keď príde svetlo, vidiaci ho uzrie, zatiaľ čo slepý zostane v tme..."
Medzi gnostické evanjeliá patrí aj Máriino evanjelium, v ktorom Mária Magdaléna píše o tom, ako zvestovala slová Ježiša po zmŕtvychvstaní ostatným učeníkom, čo sa nepozdávalo Petrovi: "Naozaj prehovoril osobne k žene, (a) nie... k nám? Máme sa tu všetci zdržiavať a počúvať ju? Ju uprednostnil pred nami?" Magdaléna mu plačúc odpovedá: "Brat môj, Peter! Myslíš si, že som si to vymyslela vo svojom srdci a že o Spasiteľovi klamem?" V tom momente zasahuje Lévi a snaží sa upokojiť Petra: "Peter, ty si mal vždy horúcu hlavu. Teraz, ako vidím, sa staviaš proti žene ako proti nepriateľom. No keď ju Spasiteľ urobil hodnou, kto si vlastne ty, aby si ju odmietal? Istotne ju Pán dobre poznal. Preto ju miloval viac ako nás."