„Nechcem kritizovať kolegov z ministerstva školstva, ale na poslednú chvíľu začali naháňať krajské a okresné úrady, aby zabezpečili právnu subjektivitu škôl. A nám sa to všetko vtesnalo naraz ku koncu roka,“ povedal pre SME riaditeľ odboru rozpočtovania a financovania kapitol krajských úradov na ministerstve financií Ján Masaryk. Na jeho odbore sa v období dokončovania štátneho rozpočtu začali vŕšiť kopy žiadostí základných škôl o právnu subjektivitu.
Tie musí ministerstvo podľa zákona o rozpočtových pravidlách odsúhlasiť čo najskôr. Všetky plnoorganizované základné školy ju totiž budú musieť získať najneskôr k 1. júlu, keď sa začne presun kompetencií.
K dnešnému dňu dalo ministerstvo súhlas asi na 500 žiadostí. Ešte ich čaká niekoľko desiatok.
O výhodách právnej subjektivity Masaryk hovorí: „Mnohí riaditelia škôl si myslia, že budú mať voľnejšiu ruku, že obce, okresné ani krajské úrady už nebudú môcť zasahovať do riadenia. Nie je to pravda. Nič sa radikálne nezmení. Akurát budú mať školy viac práce, budú si viesť celú ekonomiku a účtovníctvo. Principiálnou výhodou je, že školy na rozdiel od financovania na základe preddavku budú môcť bezprostredne ovplyvňovať svoje finančné hospodárenie.“
Predsedníčka Združenia základných škôl s právnou subjektivitou PaedDr. Darina Šajdíková súhlasí, že právna subjektivita prinesie vedeniu školy viac práce: „Bude musieť robiť finančné a administratívne úkony, ktoré doteraz robili okresné úrady.“
Tvrdí však, že s tým súvisia aj určité výhody: „Vedenie školy bude môcť priamo ovplyvňovať zloženie svojho pedagogického zboru a pomocou neho vyprofilovať zameranie školy. A dostane možnosť priamo ovplyvňovať využívanie finančných prostriedkov školy. Doteraz riaditeľ dopredu nevedel, koľko asi dostane, koľko mu zostane. To všetko sa zjednoduší, sprehľadní.“
Upozorňuje však, že veľa závisí od toho, ako sa k právnej subjektivite školy postavia obce alebo okresné úrady. „Zákony sa totiž u nás prijímajú tak, že vždy závisí od ľudí, ktorí majú v rukách moc, ako sa rozhodnú. Neexistujú jednoznačné pravidlá hry, zákon sa môže vysvetľovať rôzne. Niektorí prednostovia a možno aj niektorí starostovia zrejme neprenesú všetky kompetencie, ktoré by mali preniesť. A vtedy sa nezmení nič.“
Dodáva, že je to i preto, lebo okresné úrady a starostovia obcí nie vždy dôverujú riaditeľom základných škôl. A pritom všetci majú vysokoškolské vzdelanie.
Len pre zaujímavosť – podľa zistení denníka SME majú z novozvolených starostov obcí len 4 percentá vysokoškolské vzdelanie, a sú i takí, ktorí majú ukončenú len základnú školu.
SOŇA REBROVÁ
