Stretnutie s pradávnou slovenskou veľrybou zažil v sedemdesiatych rokoch aj výtvarník Albín Brunovský - vlastne jeho deti Hanka a Danko. Ako malí sa hrali na Devínskej Kobyle a hádzali po sebe piesok. Zrazu v jednej pieskovej hrsti narazili na tvrdý predmet. Ešte šťastie, že sa netrafili. Lepšie si ho obzreli. Bol zvláštny, oblý. Nebol to obyčajný kameň, už na prvý pohľad pripomínal časť kosti.

Keďže výtvarník vtedy spolupracoval s historikom Pavlom Dvořákom na cykle Odkryté dejiny, priniesol mu nález ukázať. "Najprv som si myslel, že je to stavec dinosaura," spomína Pavol Dvořák. "Keď som ho však priniesol na posúdenie docentovi Holecovi, ukázalo sa, že je to stavec veľryby. Devínska Kobyla bola totiž kedysi brehom treťohorného mora. Napríklad Sandberg je bohatým náleziskom žraločích zubov."

Nález slovenskej veľryby Albína Brunovského inšpiroval a vznikla krásna litografia, kde zachytil svoje deti na Devínskej Kobyle obmývanej pradávnym morom. Dumajú nad stavcom, ktorý práve vykopali v piesku. Postupne vznikol celý cyklus Brunovského kresieb, kde sa do súčasnej Bratislavy premieta pravek. Napríklad mamuty, ktoré si vykračujú preľudnenou ulicou a pred nimi uhýbajú šokovaní Bratislavčania, alebo opočlovek oberajúci neďaleko Bratislavského hradu bobule. (bd)

Fotoreprodukcia z knihy Odkryté dejiny - Predveká Bratislava