Pri rozostavanej továrenskej hale archeologička špachtľou opatrne vyrypuje kúsky zeme. Obďaleč niekoľko ľudí motyčkami opatrne robí zisťovacie rezy - pravidelné obdĺžniky, štvorce.

V Hurbanove našli archeológovia pri stavbe továrne singapurskej firmy Nuritech Global pomerne veľké otvorené sídlisko z obdobia neolitu. Výskum je v začiatku a už objavili pozostatky vyše sto domov, skoro štyridsať preskúmali, ďalšie plochy ešte budú skúmať.

Vedúca výskumu Gertrúda Březinová kráča okolo nahrnutej zeme. Odrazu sa zohne, vezme zo zeme predmet laikovi pripomínajúci obyčajný kúsok kamienka. V skutočnosti je to poľský pazúrik, surovina, ktorá na našom území nebola. Používali ju ľudia v období neolitu na nástroje, do násad, kostí z parohov. Dôkaz, že roľníci z okolia Hurbanova aj pred tisíckami rokov obchodovali s ľuďmi z terajšieho Poľska. Neboli hranice, mali vybudované obchodné vzťahy. Za hrudy pazúrika asi vymieňali iné produkty, možno obilie. Okolie dnešného Hurbanova bolo už od doby kamennej stredobodom záujmu poľnohospodárov, ktorí sa tam usídľovali neďaleko rieky Žitavy. Využívali dobrú pôdu.

Nález pri Hurbanove archeológov neprekvapil. Už pri prvých výskumoch v polovici minulého storočia v okolí našli stredoveké pohrebiská, hrádok, postupne objavili ďalšie nálezy. "Podobné nálezy ako teraz, sme v okolí už objavili, ale každé má svoj význam, lebo zapĺňa mozaiku neolitického osídlenia v Európe. Teraz sme našli predmety normálneho neolitického roľníka. Kamenné nástroje, kostené nástroje, veľa kamenných drvidiel, roztieračov obilia," hovorí Gertrúda Březinová.

Po stiahnutí ornej pôdy je v okolí Hurbanova piesčitý podklad. Na nálezisku pri stavbe Nuritechu prerušujú svetlý piesok tmavé fľaky. Stopy osídlenia. Na začistených plochách pekne vidieť obrysy, kde stáli budovy. Pravidelne sú rozložené tmavé kruhy s priemerom pol metra. Kolové jamy, v ktorých stáli veľké drevené stĺpy držiace stavby. Na mieste, kde bola piecka, je zem ešte tmavšia. V jednom zo zisťovacích rezov vidieť zuby. Pravdepodobne zvieraťa. Ďalšia z kostier zvierat, ktoré v období neolitu ľudia konzumovali a zvyšky hodili do jamy.

Minulý týždeň našli kostru malého koňa. Ľudské kostry zatiaľ nie, pohrebiská zvyknú bývať sto až dvesto metrov od sídlisk.

V jednej z unimobuniek majú archeológovia naskladané škatule, ktoré večer odnášajú. V nich sú úlomky nádob, nástrojov, kosti, vzorky hliny, ktorú budú preplavovať. Gertrúda Březinová hovorí, že zo vzoriek hliny vedia získať informácie, aké rastliny ľudia pestovali, aké tam boli buriny, dokážu urobiť rekonštrukciu osady. "Zatiaľ sme len v začiatkoch výskumu, ešte nevieme presne odhadnúť, či to bola veľká osada, ale zdá sa, že áno," hovorí.

Na stole v unimobunke majú archeológovia štvorčekový papier, do ktorého kreslia, čo kde a v akej polohe našli. Na náleziskách pri stavbách bývajú archeológovia každý deň od svitania do zotmenia. Stavbári vždy tlačia, aby bol archeologický výskum rýchly, lebo chcú stavať. Problém je, keď naprší. Pri Hurbanove minulý týždeň zalialo niektoré odkryté archeologické miesta a museli ich znova začisťovať. Ešte v piatok stála na niektorých miestach voda.

Archeologička Březinová naťahuje pri jednom z čiernych fľakov - niekdajšej budove, pásmo. Hoci po nej prídu ešte geodeti, každý nájdený pozostatok objektu si zmeria. Pri sebe má stále špachtľu a metličku na jemné očisťovanie. Hovorí, že pri archeologických výskumoch nemôžu rýľovať, ako v záhrade, mohli by poškodiť významné nálezy.

Aj v niekdajších odpadových jamách sa skrýva množstvo informácií - čo ľudia jedli, čo pestovali. Obdobie neolitu je významné aj preto, že sa vtedy začala domestifikácia zvierat, ľudia začali používať prvé nádoby, začínali pestovať obilie. (rf)