Daniel Kalder, Pekelná knižnica, preložil Igor Otčenáš, Premedia 2019
Áno, aj oni písali. Skoro všetci. Písali veľa, často a o všetkom. Aj bez hanby a sebareflexie. Svoje výtvory vyhlasovali za sväté knihy a umelecké skvosty. Kým poddaní totalitných režimov mali slobodu prejavu obmedzovanú alebo žiadnu, hlavní organizátori zločineckých systémov si možnosť napísať čokoľvek užívali naplno.
Pekelná knižnica je kniha o kánone diel, ktoré napísali diktátori alebo sú im aspoň pripisované.
Daniel Kalder vyrastal v Škótsku, ale v roku 1997 sa presťahoval na takmer desať rokov do Moskvy, precestoval veľkú časť územia bývalého Sovietskeho zväzu.
Od roku 2009 písal o literatúre diktátorov krátke príspevky do britského denníka Guardian. Obetoval sa za čitateľa a namiesto neho celé roky študoval diela diktátorov (a iné literárne katastrofy), aby ich potom mohol sprostredkovať a analyzovať. Naozaj mu niet čo závidieť. Ohromujúci je rozsah diktátorskej literatúry, jej trápnosť a prázdnota.
Postavil sa ku knihám presne tak, ako je potrebné - bez štipky falošnej úcty a nekompromisne. Obdarúva skvosty bláznivých vodcov poriadnou dávkou sarkazmu. Popri výsmechu má však dostatok energie aj na hľadanie súvislosti takejto spisby a príčin toho, že knihy väčšinovo spájané s pozitívnym vplyvom, môžu aj škodiť a spôsobovať zlo. “Gramotnosť je kliatbou i požehnaním,” tvrdí.
Najvyšší redaktor Stalin
Top štvoricou v žánri diktátorská literatúra sú Lenin, Stalin, Mussolini a Hitler. Zobrané Leninove spisy ešte donedávna plnili police dedinských knižníc. Lenin sa pri písaní netrápil úctou k skutočnosti. Ako revolucionár realitu od prvej chvíle prekrúcal v súlade so svojimi teoretickými i politickými potrebami.
Už od prvého diela (Vývoj kapitalizmu v Rusku) dokumentuje tento prekrútený princíp. Neukladá písmená a slová vedľa seba, aby sa pýtal a inšpiroval. Naopak, Lenin chcel písaným slovom potvrdiť násilnú zmenu sveta. “Inšpiroval sa nezmyslom a svoj mohutný intelekt použil na to, aby o nezmysle presvedčil seba aj ostatných.”
V Stalinovom prípade nízky pôvod bránil získať vzdelanie. Vďaka matke prekročil obmedzenia svojho pôvodu, naučil sa čítať a hovoriť po rusky. Ruština sa mu stala médiom na čítanie Marxa i Lenina a na plnenie revolučného poslania. Stalin si budoval úporný aj úmorný, prácne logický štýl s cieľom sprostredkovať teóriu prostému publiku.
Počas hlavnej fázy stalinskej diktatúry Vožď riadil svoje impérium cez články v Pravde. Stal sa zvrchovaným autorom a redaktorom najväčšieho štátu na svete. Postupne sa vypracoval aj na editora, kontrolóra svojich recenzentov a pekelného redaktora, ktorý - hoci ruština nebola jeho materčinou - nútil ostatných používať svoje obľúbené spojky.
Obstojný spisovateľ Mussolini
Spisovateľ Mussolini bol viac zábavný. Na rozdiel od kolegov-diktátorov písal prózu, a málokedy bola úplne nanič. Ako nadané dieťa z vidieka sa vypracoval na veľmi usilovného autora. Jeho texty vyplnili až štyridsaťštyri zväzkov súborného diela.
