BRATISLAVA - Slovensko stále nemá dosť ropných zásob na to, aby vyhovelo požiadavkám Európskej únie, za čo nám v budúcnosti hrozí pokuta. Podľa pravidiel únie musí mať členský štát do roku 2008 zásoby ropy a ropných produktov na pokrytie 90-dňovej spotreby. Kapacity v správe Štátnych hmotných rezerv zatiaľ stačia len na 55 dní a štát zatiaľ len hľadá spôsob, ako ich doplniť.
O zásobníky sa totiž štát delí so spoločnosťou Slovnaft, ktorá ich získala v roku 1995 pri privatizácii Benzinolu. Správa hmotných rezerv, ktorá zodpovedá za štátne zásoby, tvrdí, že vyriešeniu problémov bráni spor so Slovnaftom. Šéf správy rezerv Ján Tušim vyhlasuje, že Slovnaft zámerne predlžuje spor o majetkové práva k zásobníkom.
"Dohodnúť sa by malo byť aj v záujme Slovnaftu, keďže to je rovnako výhodné ako pre štát, tak aj pre Slovnaft," hovorí Tušim. Tým, že by boli riadne vyjasnené vlastnícke vzťahy, štát by si zásobníky od Slovnaftu prenajímal za komerčné ceny, ktoré by boli vyššie ako súčasné.
"Naším cieľom je nájsť obojstranne prijateľné a právne korektné riešenie, ktoré bude rešpektovať záujmy štátu, ale zároveň aj našich akcionárov," reagovala hovorkyňa Slovnaftu Kristína Félová. Na proces vyrovnania sa zamerala aj kontrola, ktorú poslalo do Slovnaftu ministerstvo financií koncom minulého roka.
Ministerstvo hospodárstva, ktoré má vyjednávania so Slovnaftom na starosti, verí, že vyriešenie sporu je už len otázkou niekoľkých týždňov. "Momentálne prebieha účtovné spočítavanie majetku tak, aby mohlo dôjsť k vyrovnaniu," reagoval hovorca ministerstva Maroš Havran. Odhaduje sa, že štát by získal pod svoju kontrolu skladovacie terminály v Hronskom Beňadiku a v Stožku. Zvyšné tri by boli v majetku Slovnaftu a štát by si ich prenajímal.
Po vyriešení sporu so Slovnaftom počíta štát s rozširovaním terminálov v Hronskom Beňadiku a v Stožku o 132-tisíc ton, čo by si vyžiadalo investíciu 1,4 miliardy korún. Tým by sa nielenže pokryla požiadavka únie, ale štát by mohol zvyšné kapacity prenajať konkurentom Slovnaftu.
Druhou možnosťou je dobudovanie zásobníkov "na zelenej lúke", čo by podľa dohadov Správy štátnych hmotných rezerv stálo dve miliardy korún.
Štát sa sporí so Slovnaftom
V minulosti vlastnil všetky skladovacie terminály Benzinol. V nich štát vybudoval zariadenia na zaistenie bezpečnosti krajiny (skladovacie nádrže, výdajné miesta, náhradné zdroje energií a podobne). Po sprivatizovaní Benzinolu Slovnaftom v roku 1995 kapacity pripadli Slovnaftu. Pri prevode majetku na už súkromnú spoločnosť si štát nezabezpečil práva, ktoré by mu umožňovali voľne a nezávisle od Slovnaftu využívať svoj majetok v termináloch. Správa štátnych hmotných rezerv teda vlastní nádrže, ale čerpadlá a ostatné príslušenstvo je majetkom Slovnaftu. Bez toho sú nádrže prakticky nepoužiteľné. (tc)
