EK: Romano Prodi o rozšírení, eure a budúcnosti EÚ
BRATISLAVA 29. januára (SITA) - Na tému Podoba ekonomických a politických inštitúcií v novej Európe vystúpil v talianskom Miláne predseda Európskej komisie (EK) Romano Prodi. "Rok 2002, ktorý sa začal zavedením eura, bude pre Európu úžasným obdobím. Pokra
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
čovať bude inauguráciou konventu, ktorý pripraví hlavné reformy európskych inštitúcií. Uzavrie sa, a v to dúfam, historickým rozhodnutím o rozšírení Únie na čo najväčší počet nových členov," povedal na úvod v pondelok Romano Prodi.
"Prechod na euro je jednoznačným úspechom, je to gigantická a bezprecedentná operácia," uviedol Prodi. Prvého januára bolo zavedené euro a o menej ako o mesiac bola v zásade dokončená celková výmena národných mien za euro. Podľa jeho slov sa na tomto úspechu podieľajú všetci: Európsky parlament (EP) a národné zákonodarné zbory, vlády, Európska centrálna banka, EK, komerčné banky a poštové služby , supermarkety a obchodníci vo všeobecnosti, spoločnosti dopravujúce euromince a eurobankovky, ale aj staré meny a všetky spoločnosti, veľké či malé, ktoré investovali a pripravili sa na príchod eura. "Aj verejnosť má podiel na tomto úspechu - akceptovaním zmien v dobrej nálade," dodal, pričom vyzdvihol najmä starších ľudí, "ktorí nikdy nepoužívali kalkulačky na spočítavanie". Ako uviedol, "spomínam si na list, zverejnený v decembri vo francúzskych novinách. Bol to protestný list staršej dámy, ktorá písala o výmene peňazí a uviedla: Prestaňte sa o nás obávať. Sme starí, ale nie sme hlúpi, ba čo viac, my vieme ako si spočítať peniaze bez pomoci kalkulačiek," uviedol Prodi a konštatoval - "mala pravdu. Euro sa uchytilo," dodal.
Nezabudol ani na kandidátske krajiny, ktoré sú podľa jeho slov automatickými kandidátmi na členstvo v ekonomickej a menovej únii, a ktoré samozrejme musia splniť potrebné kritériá. "Nikto z nich nepožiadal alebo nezvažuje požiadavku o výnimke," dodal. Potom sú tu krajiny, ktorých je viac ako päťdesiat (vrátane Balkánu, francúzsky hovoriacej časti Afriky a krajiny, ktoré majú výmenné dohody), pre ktoré je euro orientačnou menou.
Nakoniec sú tu štáty, v ktorých, ako sa zdá, sa verejná mienka začína prikláňať k prijatiu eura - Veľká Británia, Dánsko, Švédsko, a Nórsko, ktoré ešte ani je členom Únie. "Pred niekoľkými týždňami, hovoriac o budovaní jednotnej Európy, britský premiér Tony Blair povedal: Najprv sme hovorili, že sa to neuskutoční. Potom, že to nebude fungovať. A potom, že to nebudeme potrebovať. Ale všetko sa uskutočnilo a Británia zostala bokom," citoval Prodi britského premiéra v súvislosti s eurom. Ako dodal, zavedenie eura je niečo ako veľkostná skúška, nie iba prieskum rozmeru, v ktorom sú ľudia Európanmi. "Výsledok testu potvrdzuje, že ľudia chcú Európu," vyhlásil.
Spoločne s eurom, mikro a makroekonomickými politikami, najväčším projektom podľa Prodiho je rozšírenie Európskej únie. "Je desať krajín, ktoré smerujú k vstupu do EÚ v roku 2004," uviedol. "Prečo Úniu rozširovať - mohol by som odpovedať, že preto, lebo je to niečo, čo história žiada od Európy. A to je naozaj najpravdivejšia odpoveď," povedal. Nemožno však zabúdať na obyvateľov EÚ a občanov z kandidátskych krajín, ktorí vyjadrujú isté obavy. Je potrebné vysvetliť, že bezpečnosť a riadenie imigrácie sú ľahšie dosiahnuteľné s východoeurópskymi krajinami v rámci Únie, ako mimo nej. Rozšírenie je aj hlavnou ekonomickou príležitosťou pre všetkých. "Pretože rozšírenie nie je hra, v ktorej jedna strana víťazí a druhá stráca. Je to hra, v ktorej víťazia všetci," uviedol Prodi.
Napríklad vstup Španielska, Portugalska, Fínska a Írska do EÚ priniesol úžitok týmto krajinám i celej Európe. A o tom istom bude podľa jeho slov aj nasledujúce rozšírenie. Pokiaľ ide o financovanie rozšírenia, z rozpočtu Únie to bude menej ako 1,27 percenta HDP, čo sa podľa jeho slov zhruba zhoduje s výdavkami členských štátov na štátnu pomoc.