
Akčné filmy, historické, kriminálky, inscenácie, rozprávky - vo všetkých žánroch sa nájdu scény, kde o bitky, pády, hrdinské aj riskantné činy nie je núdza. Nie vždy však dych vyrážajúce zábery odzrkadľujú šikovnosť hlavných protagonistov. Oveľa častejšie za nich zaskakujú anonymní muži a ženy. Slovenských kaskadérov radi využívajú aj nemeckí, rakúski a americkí režiséri.
Kaskadéri sa však dostanú k slovu aj v slovenskej produkcii. Predčasom uviedla Slovenská televízia inscenáciu Prekliaty služobník lásky. Vo finále padol Stano Dančiak zo strechy. Samozrejme, len diváci si mysleli, že zo strechy naozaj padol Stano Dančiak. Namiesto takmer 60-ročného herca zariskoval kaskadér. Z velikánskej veže letel do naskladaných krabíc, ktoré mali vo výške dva a pol metra stlmiť jeho voľný pád. Scénu nakrúcali tri kamery, aby zachytili pád zo všetkých strán. Dve-tri sekundy po strašnej rane nastalo hrobové ticho a Gustáv Kyselica, šéf skupiny Borseus, len hlesol: "Žiješ?" Keď sa z krabíc ozvalo - žijem, všetci si pri potlesku vydýchli. Napriek tomu, že majú vyšportovaní kaskadéri všetko do detailu vyrátané, vždy sa môže stať chyba.
S koňom v bahne
Slovenský režisér Martin Kákoš má s kaskadérmi tiež bohaté skúsenosti. "Kedysi sa v televízii nakrúcalo oveľa viac, filmovali sa aj veľké historické snímky," spomína na dávnejšie časy režisér, ktorý spolupracoval s väčšinou slovenských kaskadérov a šermiarov. "Pri množstve inscenácií, rozprávok a filmov sme azda najviac využívali pomoc Petra Kozu a jeho Tovarišstva bojových umení a remesiel. Špecializovali sa najmä na šerm a jazdu na koni." Práve z toho zoskupenia sa odčlenila skupina Borseus, ktorej dodnes šéfuje jej zakladateľ Gustáv Kyselica.
Dnes je všetko inak
"Ročne sa podieľame na výrobe troch, štyroch veľkofilmov," hovorí Gustáv Kyselica, ktorý sa tejto profesii venuje tridsať rokov. Tvrdí, že kaskadéri svoje remeslo neberú ako niečo zvláštne. "Je to povolanie, ako každé iné." Čas, že kaskadér je ten, čo sa nebojí, skočí a doláme sa, definitívne skončil. Gagy na koňoch, scény v plameňoch, bitky či pády - všetko je presne vypočítané a vyžaduje si dôkladnú prípravu. Aj pomocná technika sa zdokonalila. "Pád z 50-metrovej výšky do škatúľ sa nerobí. Na to existujú špeciálne zariadenia, najmä v USA využívajú lanká a veľké matrace, ale tie sú finančne veľmi náročné. U nás preto skáču kaskadéri z maximálne 25-metrovej výšky." Tímová práca kaskadérov sa však stále finančne oplatí viac v zahraničí, ako na Slovensku.
Veď sa zabije!
Úrazy sú podľa Gustáva Kyselicu zriedkavé. "Štatistiky tvrdia, že je ich menej ako pri bežných športoch." Najviac nehôd sa vraj stáva počas tréningov, kde človek nie je dokonale sústredený alebo je výstup vo fáze prípravy. Ale, stane sa aj pri filmovačke... Pri nakrúcaní jazdeckých scén historického filmu Gottschalk v Topoľčiankach sa pod Jarkom Rosívalom splašil kôň, keď mu popod nohy prebehla mačka. Kaskadér si zlomil bederný kĺb, čo zapríčinilo časový sklz celej filmovačky.
Kto je slovenský Belmondo?
Bebel, ako v rodnom Francúzsku hovoria Belmondovi, využíval pri nakrúcaní dablérov-kaskadérov len výnimočne. Aj ťažké kaskadérske výkony najradšej robil sám - na zdesenie celého štábu, ktorému tak ohrozoval projekt. Slovenský Belmondo je podľa Kyselicu celkom iste Michal Dočolomanský. V krajných situáciách sa nedá zahanbiť ani Marián Geišberg, Jozef Vajda, Richard Stanke, Stano Král. Na precenenie síl však už mnohí herci aj doplatili. Pred rokmi odmietla mladá herečka Petra Vančíková kaskadérsku výpomoc. Jej "sebevražedný" skok do hŕby škatúľ síce vyzeral na zábere filmu dôveryhodne, zdravotný stav protagonistky si však vyžiadal dlhší pobyt v nemocnici.
A čo ženy?
Monika Fišerová, na ktorej majeri v Miloslavove Borseus trénuje, patrí medzi tých málo žien, ktoré sa nebezpečnému povolaniu kaskadérky upísali. Niekoľkonásobná majsterka Slovenska v parkúrovom jazdení sa od roku 1986 venuje aj divadelno-kaskadérskej činnosti. Kvôli starému zraneniu chrbtice je už síce opatrnejšia, občas si však predsa vyskúša svoje schopnosti a odvahu. Napríklad pre rakúsky film Piedestál nedávno padala aj so vzpínajúcim sa koňom. Američania využili jej šikovnosť vo filme Povstanie, ktorý nakrúcali aj v Bratislave. Monika v ňom ako živá fakľa vyskakovala z okna. Nie je však jediná. Mladá, dvadsaťročná Lucia Srncová má na svojom konte asi 22 filmov a prísľubom v ženskom kaskadérstve je aj Darina Tišovská.
Horí, beží, potápa sa...
Členovia skupiny Borseus účinkovali v 65 televíznych programoch a vo viac ako 85 filmoch domácej a zahraničnej produkcie. Niektorí z nich jazdia na koňoch, iní lepšie padajú z výšky, horia, bláznivo jazdia na autách alebo motorkách, potápajú sa, skáču s padákom. Nakrúcali v Taliansku, Rakúsku, Francúzsku, Juhoslávii, Chorvátsku, Macedónsku, Nemecku, na Islande, v Maroku, Thajsku, na Kube a v USA.
Najzaujímavejšie filmy (kde nechýbali slovenskí kaskadéri)
Štúrovci - Slovensko 1991
Strauss dynasty - Rakúsko -USA 1991
Fantaghiro 1-5 - Taliansko 1992-1996
Fontána pre Zuzanu - Slovensko 1992
Traja mušketieri -USA 1993
Dračie srdce -USA 1994
Mierotvorca - USA 1996
Johanka z Arcu - USA, Francúzsko 1998
Dragonheart 2 - USA 1998
Gladiátor -USA 1999
Pearl Harbor -USA - 2000
* Každý z kaskadérov má individuálne poistenie, ale aj vlastného chirurga. Nejde však o kaskadérsku poistku, ktorá zatiaľ na Slovensku na rozdiel od iných krajín ešte neexistuje.
* Vek pri tomto povolaní nerozhoduje. Počas nakrúcania amerického veľkofilmu Pearl Harbor sa dvaja slovenskí kaskadéri zoznámili s dvoma 67-ročnými americkými kolegami vo výbornej fyzickej kondícii.
* Na filme Gladiátor spolupracovalo osem slovenských kaskadérov. Robili skutočne všetko. Našincov za morom najviac prekvapila absolútna pracovná disciplína, fantastická zohratosť filmového štábu. Za tri týždne sa okrem jedného vytknutého členka nikomu nič nestalo.
* Hoci na Slovensku do 90. rokov toto povolanie nikto veľmi vážne nebral, dnes je to inak. Našich kaskadérov si váži zahraničie a ako sami tvrdia, asi im začína svitať na lepšie časy i doma. Hoci skorší dôchodok - ako majú policjati alebo baletky - im zatiaľ nehrozí.
Autor: Text: Barbora Laucká / Foto: archív Borseus