Milan Hlavsa. FOTO TASR – IVAN MAJERSKÝ
PRAHA – Piateho januára zomrela na rakovinu legenda rockovej hudby, nestor českého undergroundu Milan Hlavsa. Narodil sa 6. marca 1951 v Prahe. V 60. rokoch hral v kapelách Blue Monsters a The Vagabunds. V roku 1968 založil legendárnu undergroundovú skupinu The Plastic People Of The Universe, kde odohral posledný verejný koncert v roku 1973. V roku 1976 bol s Ivanom Martinom Jirousom, Pavlom Zajíčkom a ďalšími členmi „plastiku“ odsúdený a uväznený za výtržníctvo. Po tejto afére nasledoval zvýšený záujem ŠtB a zákaz verejného vystupovania. Seriál Tridsať prípadov majora Zemana neskôr „plastikov“ zneužil ako predlohu pre hudobné teleso Bič boží, ktoré sa objavilo v jednom z dielov seriálu. Ten mal vo svojom období podporiť ťah komunistického režimu proti undergroundu.
Hlavsa prešiel skupinami DG-307, Garáž, založil Polnoc, v deväťdesiatych rokoch spolu s bývalým členom skupiny Oceán Dušanom Vozárym Fiction. V rokoch komunistických represií hrával na súkromných akciách, napríklad u Václava Havla v okolí Hrádečka. Medzi najvýznamnejšie albumy patria Pašije, Polnočná myš, Polnoc, City of Hysteria (Polnoc), Best of Garáž (Garáž), Umelo ochutené (DG-307). V roku 1997 sa vrátil na pódiá so svojou legendárnou kapelou Plastic People, o dva roky neskôr spoločne odohrali 16 koncertov v USA a vystúpili spolu s Louom Reedom, spevákom a gitaristom slávnych amerických The Velvet Underground, v Bielom dome pre Billa Clintona a Václava Havla. S Reedom spájalo Hlavsu silné priateľstvo.
Vo svoje tvorbe zostával Hlavsa dôsledne nezávislý a osobitý, vyhýbal sa komerčným zvodom. Napísal aj autobiografickú knihu Bez ohňov je underground, zahral si v dvoch celovečerných filmoch: bizarného ruského mafiána vo Vojne farieb Filipa Renča a undergroundového veterána v Kanárikovi režiséra Viktora Tauša. S Janou Němcovou mal Hlavsa syna Štěpána a dcéru Magdalénu.
„Viem o mnohých chybách, ktoré som urobil,“ povedal v jednom z posledných rozhovorov. „Život je ale nádherný v tom, že sa nedá nič zmeniť na tom, čo sa stalo. Nie je to ako pretočiť pásku na kazete a niečo nahrať znova.“
(čtk)
