Moslimovia v Afganistane, Pakistane, Indonézii, na palestínskych územiach pochopili článok v Newsweeku ako útok od Američanov proti tomu, čo je pre nich najposvätnejšie. Znesvätenie Koránu je jedným z najhorších zločinov. Pri protiamerických demonštráciách zahynulo najmenej 16 ľudí. FOTO - REUTERS

Všetko sa začalo pri e-mailoch, ktoré si koncom minulého roka vymenili ľudia v FBI. K internej pošte sa dostal aj Michael Isikoff. Šokovalo ho, že tajná služba hovorí o brutálnych praktikách vyšetrovateľov na Guantáname, kde Američania držia ľudí podozrivých z terorizmu. Začal pátrať.

Koncom apríla zavolal svojmu človeku z administratívy prezidenta Georgea Busha. Ten mu potvrdil, že Pentagon chystá správu, v ktorej bude aj zmienka o splachovaní Koránu do toaliet. Vyšetrovatelia tak údajne chcú prinútiť moslimských väzňov, aby prehovorili.

Isikoff posunul správu kolegovi, ktorý sa špecializuje na národnú bezpečnosť. Ten išiel s pracovnou verziou krátkeho textu na ministerstvo obrany. Ukázal ho vysokopostavenému predstaviteľovi Pentagonu a ten nemal výhrady.

Pre reportérov to bolo potvrdenie, že sa nemýlia. Istotu im dávali aj podobné prípady, o ktorých písali rôzne médiá už v minulosti. Jednoducho, nezdalo sa, že by na tých desiatich vetách malo byť niečo výnimočne výbušné. Newsweek Isikoffovu story uverejnil.

Po pár dňoch sa ukázalo, že to bol poriadny omyl. Pentagon informáciu odmietol, Isikoff sa vrátil k svojmu zdroju a ten priznal, že si už nie je istý. Newsweek text stiahol a ospravedlnil sa. Omyl však nemusel byť v tom, čo Isikoff napísal. Ešte stále sa môže ukázať, že Američania naozaj Korán spláchli. Liberálne médiá sa už niekoľko dní predháňajú v popisovaní, aký tlak vyvinul Biely dom na Newsweek, aby text stiahol.

Najväčší omyl urobil Isikoff aj Newsweek, keď si mysleli, že nejde o výbušnú záležitosť. V priebehu niekoľkých dní boli plné ulice v Afganistane, Pakistane, Indonézii, na palestínskych územiach. Znesvätenie Koránu je v očiach moslimov jedným z najhorších zločinov.

"Najväčšia chyba je v kultúre. Newsweek ani Pentagon neodhadli, čo zmienka o znesvätení Koránu spôsobí. Dávame si za vinu, že sme nepochopili, aké sú riziká," povedal Isikoff.

Monika

Isikoff je v najvyššej novinárskej lige už viac ako dvadsať rokov. Začínal v denníku Washington Star, ktorý dnes už neexistuje. Odtiaľ prešiel do Washington Postu. Tu získal povesť buldoga, ktorý ide za svojím a háda sa s editormi, ktorí nie sú nadšení z jeho nebezpečných objavov. Tu začal pátrať aj po Clintonových sexuálnych škandáloch.

V roku 1994 Isikoff z Postu odišiel po veľkom kriku. V redakcii dodnes spomínajú, aké rošambó Isikoff a zástupca šéfa domáceho spravodajstva Fred Barbash narobili. Isikoff doniesol príbeh o Paule Jonesovej, ktorá tvrdila, že ju vtedajší prezident Bill Clinton sexuálne obťažoval. Jonesová sa stala jednou z hlavných postáv neskoršieho Clintonovho škandálu a odvolávania, vtedy jej však nikto veľmi neveril. Barbash story zastavil. Isikoff zúril. Šéfredaktor ho na dva týždne suspendoval.

Isikoff potom z Postu odišiel. Nastúpil do Newsweeku. Aj tu mal však problémy s pretláčaním svojich senzačných odhalení.

Isikoff bol s najväčšou pravdepodobnosťou prvý, kto odhalil Clintonov románik s asistentkou Monikou Lewinskou. Zacítil životnú story a rýchlo ju chcel pustiť von. Editori si však neboli istí a chceli ešte čas. Na týždeň ju zastavili, Isikoff mal nájsť viac dôkazov a hlavne Moniku.

Internetový novinár Matt Drudge obavy nemal a všetko hodil na sieť. Obral tak Isikoffa aj Newsweek o skutočné prvenstvo.

A nebol to jediný prípad. Drudge vyfúkol Isikoffovi napísanú story už predtým. Aj vtedy ju zabrzdili editori zo starej školy, ktorí chceli mať najskôr všetko overené. "Blesk udrel dvakrát," povedal Matt Drudge, ktorý nerobil serióznu novinárčinu, ale v podstate zbieral klebety, ktoré sa šírili medzi novinármi.

Z dnešného pohľadu je jasné, že Newsweek urobil chybu - bál sa vtedy, keď nemusel, a naopak, v prípade Koránu, na strach ani nepomyslel.

Nové pravidlá

Korán v Newsweeku zmenil celú americkú žurnalistiku. Ľudia ako Isikoff to budú mať podstatne zložitejšie. Všetky seriózne médiá pritvrdili pravidlá a sprísnili kontroly. Do tlače sa dostanú len veci, ktoré budú niekoľkonásobne preverené. A hlavne - nebudú postavené len na výpovedi jedného anonymného zdroja.

Experti na médiá sa zhodujú, že Isikoff riskoval. Iba tak sa však aj v minulosti mohol dostať k najväčším príbehom. Spätne však hovoria, že urobil niekoľko učebnicových chýb.

Totálne sa spoľahol na človeka bez mena. "Neprekvapuje ma, že Mike napísal kontroverznú story postavenú na anonymnom zdroji," povedal mediálny analytik denníka The Washington Post Howard Kurtz. "Niekedy je to jediná cesta, ako sa dostať k citlivým, utajeným informáciám. Keď však žijete na anonymných zdrojoch, môžete sa aj poriadne popáliť, keď sa váš zdroj mýli."

A presne tomu sa chcú všetci veľkí hráči na scéne vyhnúť. Denník USA Today už v podstate anonymné zdroje zakázal. V novinách sa objavujú len zriedka a vo výnimočných prípadoch. Podobne sprísnili politiku po škandále s Koránom aj ostatní.

"Nestačí, že máte reportéra, ktorý dokáže vytĺcť veci aj od hluchého a nemého. Všetko musíte overovať a prevereovať," hovorí Bill Kovach, riaditeľ Výboru znepokojených novinárov.

Za najväčšiu Isikoffovu chybu považujú experti to, že zobral ako hotovú vec informáciu zo správy, ktorá ešte nie je ani napísaná. "Nemôžete predpovedať, čo ešte len napíšu do nejakého dokumentu," povedal časopisu Time šéf žurnalistiky na Columbia University Nicholas Lemann.

Isikoff

Isikoff je pre noviny nebezpečným pokladom. Prináša veci, ktoré nikto iný nemá. Často je to však spojené s rizikom. Editori ho preto nemajú radi. Jeho kolegovia, investigatívni novinári, ho obdivujú.

"Je veľmi múdry a súčasne tvrdý. Robí tú zázračnú vec, ktorá je taká jasná, ale nikto ju nerobí - predtým ako píše, číta," povedal denníku The New York Times Seymour Hersh, ktorý je považovaný za rovnakú hviezdu a rovnaký typ reportéra ako Isikoff.

Isikoff je naozaj reportér celou dušou. Jeho kolegovia opisujú, ako zúrivo diskutuje, bráni svoje reportáže, háda sa. Hodiny sa prehrabáva v dokumentoch, spája si čiastkové informácie, čaká na najvhodnejšiu chvíľu a nebojí sa ísť ani do tmavej uličky.

Po škandále s Koránom by sa však zaňho veľa ľudí nepostavilo. Konzervatívne médiá píšu, že Isikoff nie je len príkladom zlej novinárčiny, ale aj pohonu na Ameriku. Špeciálne jej armádu. Za správičkou o Koráne na Guantáname vidia zámer: poškodiť Amerike. Reportéri sa vraj predháňajú, kto vytiahne ešte väčšie svinstvo, ako boli fotografie mučených Iračanov v bagdadskej väznici Abú Ghrajb.

"Netvrdím, že Mike má niečo osobne proti armáde a netvrdím ani to, že vo väčšine prípadov nie je vynikajúci reportér, ale špeciálne po Abú Ghrajbe sa každý pachtí za zločinmi z väzení," povedal editor National Review Rich Lowry. Podľa neho panuje v médiách od čias Vietnamu kultúra zhadzovania viny na armádu. "Namiesto toho, aby dali armáde dôveru, je tu tendencia veriť, že všetko je ešte horšie, ako sa zdá."

Niektorí za tým vidia ešte viac - priamo útok na prezidenta Busha. Biely dom do Newsweeku tiež poriadne rýpe a vozí sa na ňom. Hovorca Pentagonu Lawrence DiRita dokonca povedal: "Zomreli ľudia pre to, čo urobil tento skurvysyn. Ako môže teraz vyzerať dôveryhodne?"

Isikoff bol pritom roky republikánskym hrdinom a miláčikom. V čase, keď písal o sexuálnych škandáloch Billa Clintona, ho milovali. "A predtým ma milovali zase Clintonovi ľudia," hovorí Isikoff, ktorý ešte pred Monikou vypátral aj niekoľko prešľapov prezidenta Georgea Busha seniora.

Aj preto sa ho reportéri opakovane pýtali, aké to je, byť v horúcom kresle, v centre nevôle. "Na obviňovanie z Bieleho domu si nikdy nezvyknete. Aj keď to zažijete niekoľkokrát, vždy je to iné."

Po tom, ako časopis Newsweek napísal, že vo väzení na Guantáname splachujú Korán do toalety, demonštrovali desaťtisíce moslimov proti Spojeným štátom. Editori Newsweeku nedokázali vopred odhadnúť, čo môže krátky text spôsobiť. Odborníci tvrdia, že táto kauza zmení celú americkú žurnalistiku a prísna kontrola toho, čo môže ísť do novín, bude ešte prísnejšia. FOTO - REUTERS

Investigatívny novinár Michael Isikoff, ktorý teraz pohorel na článku o Koráne, odhalil aj sexuálny škandál, na ktorom stroskotal Bill Clinton. Vtedy sa však editori zľakli, a žiadali od neho viac dôkazov a osloviť aktérku - Moniku Lewinskú. FOTO - ARCHÍV

Je tvrdohlavý a ľudia ho nemajú príliš radi. Keď sa za niečím vydá, nedá pokoj. Rozmýšľa ako detektív Columbo a niekedy je aj rovnako pokrčený. Je jedným z najlepších amerických investigatívnych novinárov. Odhalil pomer bývalého prezidenta Billa Clintona a Moniky Lewinskej. Podpísal sa však aj pod najväčší škandál amerických médií za posledné roky. Michael Isikoff (na snímke), 53-ročný reportér časopisu Newsweek. Muž, ktorý napísal desať viet o splachovaní Koránu do toalety. Desať viet, ktoré sa ukázali nepravdivé. Desať viet, ktoré vyprovokovali desaťtisíce moslimov na celom svete. Desať viet, ktoré narobili obrovské problémy Amerike v Afganistane. Desať viet, ktoré stáli život najmenej 16 ľudí pri protiamerických demonštráciách. Desať viet, ktoré asi zmenia americkú žurnalistiku ešte viac ako Monika.