Ešte po rokoch si vyslanec v Paríži Štefan Osuský spomínal na chvíľu, keď sa na zámku Trianon vo Versailles podpisoval spolu s ministrom zahraničia Edvardom Benešom za Československo pod zmluvu s Maďarskom ako na "vyúčtovanie účtov podpísaných od vrchu až dolu krvou, utrpením a biedou môjho národa". V očiach Maďarov išlo naopak o najväčšiu národnú katastrofu od porážky pri Moháči v roku 1526. Od podpisu Trianonskej mierovej zmluvy 4. júna 1920 uplynie zajtra presne 85 rokov.
O usporiadaní sveta po 1. svetovej vojne rokovali jej víťazi na mierovej konferencii v Paríži. S porazenými štátmi sa chystali podpísať mierové zmluvy, ktoré mali okrem iných záležitostí definitívne potvrdiť aj ich nové hranice. V roku 1919 podpísali mierové zmluvy s Nemeckom, Rakúskom a Bulharskom.
Podpis zmluvy s Maďarskom sa dlho odkladal. Príčinou boli nepokoje v krajine, kde od marca do augusta 1919 vládli boľševici Bélu Kuna. Situácia sa stabilizovala až potom, ako do Budapešti v novembri vpochodovala armáda na čele s admirálom Miklosom Horthym. Od konca vojny do jari 1920 sa v Maďarsku vystriedalo 12 rôznych vlád.
Začiatkom decembra dostali Maďari pozvánku, aby vyslali delegáciu do Paríža. Dúfali, že čas hrá pre nich a tak tam dorazila až 7. januára 1920. Viedol ju gróf Albert Apponyi, známy ako minister, ktorý v roku 1907 presadil tvrdé maďarizačné školské zákony.
Cieľom maďarských delegátov bolo obnoviť integritu starého Uhorska, ktoré však zaniklo už v októbri 1918. Ak by sa im to nepodarilo, mali v pláne aspoň zmeniť niektoré navrhnuté úseky hraníc a presadiť na sporných územiach plebiscit.
Za najslabší článok návrhu, ktorý Dohoda vypracovala už v júni 1919, pokladali Slovensko. Označovali ho za územie okupované českým vojskom. Martinskú deklaráciu z 30. októbra 1918, ktorou sa Slováci prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi, bagatelizovali. Tvrdili dokonca, že Slováci majú k Čechom ďaleko nielen historicky, ale i jazykovo a ich prirodzené miesto je v spoločnom štáte s Maďarmi, v ktorom im sľubovali autonómiu.
Na podporu svojich argumentov vypracovali Maďari takmer 4000 strán materiálov s historickými, etnickými, ekonomickými a strategickými námietkami. Vyzdvihovali, že Maďari 1000 rokov bránili Európu pred nebezpečenstvom z východu.
Ani československá delegácia nestrácala čas. Po príchode Apponyiho na konferenciu zariadil Osuský, aby parížske denníky informovali o stave národnostného školstva v Uhorsku, ako aj o grófových pronemeckých postojoch na začiatku vojny.
Apponyiho apel na rozum a cit ani maďarské elaboráty na predstaviteľov Dohody nezabrali. V máji 1920 predložili Maďarom definitívne podmienky mierovej zmluvy. Po Apponyiho abdikácii ju 21. mája prijali.
Za Maďarsko ju podpísali dvaja zástupcovia vlády, ktorí sa už v budúcnosti neplánovali zúčastňovať na verejnom živote. Z bývalého uhorského územia ostala Maďarsku iba jedna tretina. Československu pripadlo Slovensko a Podkarpatská Rus. Veľké územia získali aj Rumunsko a Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (od roku 1929 Juhoslávia), úzky pruh Burgenlandu na západe sa stal súčasťou Rakúska.
Maximalistické československé požiadavky na pripojenie priemyselnej oblasti v okolí Miškolca ani na utvorenie koridoru medzi Bratislavou a Záhrebom Dohoda nepripustila. Pri ustanovení južnej hranice sa neuplatnil ani výlučne etnický a ani geografický prístup, ale ich kombinácia s hospodárskymi a strategickými faktormi.
Veľké množstvo Maďarov sa ocitlo tesne za hranicami nového štátu. Úsilie o zmenu hraníc sa stalo trvalou súčasťou maďarskej medzivojnovej politiky a problémom vo vzťahu so susedmi.
