Rijkaard s manželkou Monique, s ktorou sa zosobášil až po EURO 2000. Majú spolu dve dcéry. FOTO – FIFA MAGAZINE
Frank Rijkaard (30. septembra 1962) bol neobyčajný hráč, ktorý očarúval fanúšikov Ajaxu, AC Miláno a holandskej reprezentácie. Od októbra 1998 do leta 2000 bol trénerom oranjes. Hovorí o nedotiahnutých ambíciách, o práci a zmenách, ktoré by rád videl vo futbale.
Holanďania sú malý národ. Neustále však produkujú vrcholových hráčov. Ako je to možné?
„Holanďania sú do futbalu zbláznení a ich vášeň preň je obrovská. Mnoho klubov vychováva nových, Ajax či PSV Eindhoven najviac nadpriemerných hráčov. Holandské kluby sú nútené takto pracovať, pretože talenty môžu predať za veľké peniaze. A ďalší dôvod – holandské kluby veľmi veria mladým. Dávajú im šancu zahrať si v špičkovom tíme a v mladosti nazbierať nezaplatiteľné skúsenosti.“
Prečo to Real alebo AC Miláno nerobia?
„Pretože to nepotrebujú. Real, Miláno a kluby v Taliansku, Španielsku i Anglicku majú dosť peňazí na nákupy špičkových hráčov. V opačnom poradí to nefunguje. Holanďania si naopak nemôžu dovoliť kupovať drahých hráčov.“
Stále viac klubov hľadá nových hráčov v zahraničí. Silnie trend kúpiť mladého chlapca, dohodnúť zmluvu často vo veku 14, 15 rokov. Čo si o tom myslíte?
„Tento trend sa mi nepáči. Nie je správne poslať chlapca v pätnástich za hranice len preto, že môže zarobiť veľa peňazí. Pätnásťročný ešte neukončil vzdelanie a nie je pripravený na život v cudzine, s iným jazykom a inou kultúrou. Poznám veľa chlapcov, ktorí opustili domovinu v tomto veku. Napriek talentu sa práve pre včasný odchod neskôr stratili bez stopy. Malo by to byť asi takto: osemnásť- alebo devätnásťroční by mali hrať dva-tri roky doma a vo veku 21, 22 rokov odísť do cudziny. Bolo by to výhodné pre všetkých.“
Čo si myslíte o Bosmanovom prípade? Mnohé kluby vlastne ani nemajú domácich hráčov v zostave.
„Je to veľký problém a treba sa naň pozerať komplexne. Fanúšikovia nenamietajú nič proti množstvu cudzích, kým mužstvo vyhráva. Keby však ľudia boli nespokojní s tým stavom, jednoducho by prestali chodiť na zápasy alebo ich pozerať v televízii. Nie je to však tak. V posledných rokoch záujem o futbal rastie a v hre je oveľa viac peňazí ako pred pár rokmi.“
Zmenila sa hra, odkedy nehrávate?
„Áno, a veľmi. Futbal sa stal atletickejším a fyzicky náročnejším, hra sa zrýchlila. Všetko sa robí v obrovskej rýchlosti. Výsledkom je, že futbal nie je zaujímavý na pozeranie a technika hry trpí.“
Čo by urobilo futbal opäť atraktívny?
„Malo by sa zmeniť pravidlo ofsajdu. Riešenie je, že ofsajd by bol možný iba v šestnástke. To by vytvorilo viac miesta v strede a umožnilo technicky zdatným hráčom prejaviť sa. Hra by bola určite zaujímavejšia.“
Čo znamená zaujímavý futbal pre vás?
„Pre mňa je to jednoduchý futbal. Hrať priamo, bez komplikácií, čo nie je skutočne ťažké. Každý, kto to dokáže, je majstrom lopty. Ale iba málo tímov na to má – ako Barcelona alebo Manchester.“
Prečo ste sa stali trénerom?
„Pretože milujem futbal. Mám ho v krvi. Keď som prestal hrať, vedel som, že chcem byť aktívnym vo futbale. Rád trénujem, robím s ľuďmi, prinášam nápady a pokúšam sa sceľovať. Obľubujem psychologickú stránku trénovania.“
Viete si predstaviť život bez futbalu?
„Áno, ale keby som si mohol vybrať medzi životom bez futbalu a s ním – a, našťastie, túto možnosť mám – vybral by som som si život s loptou. Futbal je môj život, pohybujem sa v ňom od piatich rokov. V štrnástich som reprezentoval v juniorskom tíme a odvtedy som túžil po veľkej kariére. Futbal je mojou vášňou. Všetko sa točí okolo neho. Cez deň nemám čas na iné. Jedine keď som doma so ženou, o futbale hovoríme zriedka. Hovorím o ňom, len keď sa ma ona pýta.“
Čo by ste robili, keby ste nepôsobili vo futbale?
„Určite niečo v sociálnej oblasti, pretože som jednoducho rád s ľuďmi.“
Platini povedal, že byť reprezentačným trénerom je práca snov. Urobíte zopár tréningov, zápasov a máte za to pekné peniaze. Je to tak?
„Áno, Platini má veľkú pravdu. Keď ste úspešným trénerom reprezentácie, veci sú nádherné. Vaša práca sa vlastne nikdy nekončí. Veľa cestujete, sledujete hráčov, rozprávate sa s nimi, pozeráte záznamy zápasov. Keď sa vám nedarí, dostávate sa pod silný tlak. Celý národ je skľúčený, keď reprezentácia prehráva. Zažil som to, keď sme prehrali deväť zápasov za sebou. Bolo zle. Potom sme nezískali titul na Európe a vzdal som sa.“
Ako ste prežívali tie chvíle?
„Nepripúšťal som si to pod kožu, lebo som sa rozhodol pre túto ťažkú cestu.“
Budete ešte niekedy pracovať ako klubový tréner?
„Áno, rád, pretože ako tréner reprezentácie máte mužstvo na tréning pokope len na pár dní. Vždy som bol smutný, keď sa hráči vracali do klubov. Možnosť byť na ihrisku každý deň a trénovať, je perfektná. Nezabíjam však čas meditovaním o budúcnosti. Som otvorený, flexibilný človek a výhodou je aj to, že hovorím po anglicky, nemecky, francúzsky, španielsky a taliansky.“
(Podľa FIFA Magazine sprac. jmm)
