Majster a Margaréta nie je klasický román - skôr ide o akési románove podobenstvo, fantastickú grotesku na diabolské motívy. Román je uvedený citátom z Goetheho Fausta. Má dve časti a je popretávaný epizódami z románu o Pilátovi pontskom, ktorého autorom je jedna z postáv románu - oficiálnymi literárnymi kruhmi zdiskreditovaný a umlčaný profesor histórie - Majster.

Fantastické aj hrôzostrašné udalosti, ktorých obeťou sa stanú obyvatelia letnými horúčavami neurotizovanej Moskvy, sa dávajú do pohybu súčasne s objavením záhadnej suity profesora čiernej mágie Wolanda: tlmočník a asistent Korovjev alias Fagot, hovoriaci kocúr Begemot, zohavený tučniak Azazelo a nahá ryšavá dievčina.
Temné sily vyvolajú zmätok v jednej z najvýznamnejších literárnych organizácií MASOLIT a v prevádzke Varieté, niektorí sa dokonca ocitnú v psychiatrickom ústave. Tam sa odohrá stretnutie básnika Ivana bezprízorného s Majstrom a je rozprávaný príbeh odmietnutého románu o láske k Margaréte.

V druhej časti románu do popredia vystupuje Margaréta.
Michail Afanasjevič Bulgakov sa narodil 15. marca 1891 v Kyjeve, kde jeho otec vyučoval na kyjevskej duchovnej akadémii západoeurópske náboženstvo a zároveň pôsobil ako cenzor francúzskych, nemeckých a anglických kníh.
Mladý Bulgakov začal v roku 1901 navštevovať Prvé kyjevské gymnázium, kde si obľúbil najmä literatúru, divadlo a operu. Miloval najmä Puškina, Saltykova-Ščedrina a neskôr predovšetkým Gogoľa, ktorý mal naňho dosť veľký vplyv. Po maturite sa zapísal na lekársku fakultu Kyjevskej univerzity, štúdiá však prerušil, pretože sa prihlásil ako dobrovoľník do vojenských lazaretov na fronte. Diplom dostal až v roku 1916 a hneď odišiel do dediny Nikolskoje, kde pracoval ako lekár. Tu začínajú vznikať budúce Zápisky mladého lekára.
V roku 1918 je demobilizovaný, vracia sa do Kyjeva, ale tam je opäť povolaný do Bielej armády a prevelený ako vojenský lekár na Kaukaz a do Vladivostoku. Armádu ďalej nemôže nasledovať, pretože ochorie na brušný týfus. Rozhodne sa, že sa bude venovať iba literatúre. Začína písať Zápisky mladého lekára a svoje prvé divadelné hry: Sebeobrana, Bratia Turbinovovci, Ženísi z hliny a Parížski komunardi. Niektoré hry boli s nemalým diváckym úspechom naštudované, napriek tomu ich všetky neskôr sám Bulgakov spálil.
V roku 1921 prichádza do Moskvy, kde sa stretáva s budúcimi známymi spisovateľmi, prispieva do významných literárnych časopisov, pracuje na románe Biela garda, časopisecky a neskôr aj knižne publikuje novely Diaboliáda, Osudné vajce a Čičikovovo putovanie. Posledná z noviel, ktoré pochádzajú z tohto obdobia už cenzúrou neprešla.

Koncom roku 1925 odovzdáva Bulgakov MCHATu prvú verziu svojej hry Biela garda. Umelecké divadlo túto hru prijalo s obrovským nadšením, hra bola dokonca najobľúbenejšou hrou J. V. Stalina, videl ju asi pätnásťkrát.
Aj ďalšia divadelná hra, Zojkin byt, sa stretla s obrovským diváckym úspechom, bola to najhranejšia Bulgakovova hra, napriek tomu bola však stiahnutá z repertoáru. V roku 1927 bol pri domovej prehliadke zabavený Bulgakovov osobný denník a rukopis novely Psie srdce. Bulgakovove divadelné hry sú stiahnuté zo všetkých domácich scén, jeho diela sa však uvádzajú v cudzine, často však ynetvorené, bez uvedenia mena autora. Zúfalý spisovateľ sa listom obracia na Stalina a Gorkého, prosí, aby bol vyhostený zo ZSSR. Neúspešne. Neskôr sa pokúša písať scenáre k niektorým Gogoľovým dielam, ani jeden z nich však nebol realizovaný...
Na románe Majster a Margaréta začal pracovať v roku 1929, ešte pod názvom Inžinierovo kopyto. Vznikal dlho, takmer až do posledných dní autorovho života. Bol vydaný z pozostalosti najskôr časopisecky v Moskve, neskôr knižne - v Paríži - v roku 1967 a v roku 1968 vychádza konečne knižne aj v Moskve. Súvisí aj s inými literárnymi prácami autora, kde nachádzame tému márneho zápasu umelca s byrokraciou, nesmrteľného s dočasným.

Michail Afanasjevič Bulgakov zomrel v Moskve 20. marca 1940.

Autor: Verona Šikulová