LUXEMBURG - Dva dni pred začiatkom summitu lídrov Európskej únie v Bruseli o euroústave a rozpočte na roky 2007 až 2013 sa otvorene hovorí o jeho krachu i o tom, že do konca júna bude musieť luxemburské predsedníctvo zvolať ešte jeden - mimoriadny summit. Časť bruselských kuloárov však podľa BBC naznačuje, že ako vždy pred kľúčovými summitmi únie zaznievajú silné slová, ale k dohode takmer vždy dôjde.
Včerajšie stretnutie ministrov zahraničia únie v Luxemburgu však signalizuje, že dosiahnutie dohody o rozpočte bude mimoriadne ťažké. Zo schôdzky za zatvorenými dverami odchádzali mnohí šéfovia diplomacie veľmi skeptickí.
"Je to na Luxembursku ako predsedníckej krajine, aby sa rozhodlo nakoľko realistické je usilovať sa o dohodu v tomto čase," tvrdil nemecký minister zahraničia Joschka Fischer.
Povedal to niekoľko hodín potom, čo Briti aj Francúzi zopakovali svoje nezmieriteľné stanoviská. Londýn o tom, že sa vzdá svojho rabatu (návratu časti prostriedkov, ktoré dáva do bruselskej pokladnice), len ak sa od základu prehodnotí spoločná poľnohospodárska politika. Paríž zase, že sa nič prehodnocovať nebude a Briti by mali byť solidárnejší s ostatnými. Obe krajiny sa navzájom obviňujú z toho, že sa snažia potopiť summit a prehĺbiť krízu v únii.
Posledná šanca na zmierenie pred summitom príde dnes: v Paríži sa má stretnúť francúzsky prezident Jacques Chirac a britský premiér Tony Blair. Na miere ich sympatií či antipatii sa môže mnohé zlomiť.
Hoci kríza v únii vypukla po tom, čo Francúzi a Holanďania v referende odmietli podporiť euroústavu, už sa o nej takmer nehovorí. Podľa analytikov citovaných AFP je to francúzska hra. Paríž sa rozhodol usmerniť debatu inam, a tak začal s peniazmi. To je v únii večná pesnička. Francúzski diplomati sa však prepočítali a debata teraz smeruje aj proti nim.
Luxemburský minister zahraničia Jean Asselborn ako jeden z mála včera naznačil, že dohoda o rozpočte je možná, všetci však budú musieť priniesť obete. To by mohlo znamenať, že by sa prehodnotila spoločná poľnohospodárska politika, z ktorej štedro čerpá najmä Francúzsko.
Z financovania únie sú však unavení aj iní. Napríklad Holandsko, ktoré dáva do pokladne najviac peňazí na obyvateľa. To bol aj jeden z dôvodov, prečo tu skrachovalo referendum o euroústave. (mik)
