A čo vlastne hovorí? Na tieto závažné otázky sa pokúša odpovedať anglický filozof Stephen Hahn a jeho útla kniha spracovaná ako jednoduchý vstup do Derridovho myslenia.
Kniha má typickú postmodernistickú štruktúru, vrstvenie, rozloženie tém a rozostavenie textu, interpretačnú stratégiu. Nemožno jej uprieť istú systematickosť. Prvá kapitola sa zaoberá pojmami, s ktorými Derrida narába, druhá naratívnosťou a naráciou o jeho živote, jeho identifikáciách a otvorených koncoch, tretia poukazuje na konfrontácie a spoločné miesta v myslení Derridu, Heideggera a Huserla, no a v záverečnej kapitole sa autor pokúša predstaviť konflikt alebo neporozumenia Derridu s angloamerickým myslením, predovšetkým s pragmatizmom.
Okrem zasvätených komentárov a interpretácií kniha ponúka neoboznámenému čitateľovi aj slovník pojmov, resp. Hahnove interpretácie Derridových pojmov, lebo celé jeho myslenie je ťažko uchopiteľné a definovateľné. Vzpiera sa zaradeniu do režimu západnej metafyziky, má otvorené dvere, napokon, pokúša sa spochybniť západnú metafyziku a jej jazyk uzavretosti a jasnej kategorizácie, celý jej logocentizmus. Derrida je známy tým, že zámerne znásobuje mieru metaforickosti a viacvýznamovosti svojich výpovedí, posúva ich až na hranicu transparentnosti, k bezhraničnosti a ľubovoľnosti.
Hahn sa na malej ploche, samozrejme, nemôže vyjadriť ku všetkému, k všetkým problémom a sporným miestam, preto sa často zdá, že keď začne o niečom hovoriť a má prísť k nejakému záveru, nepochopiteľne preskakuje k niečomu inému, akoby sa obával, že by mohol spochybniť svoje i Derridove slová.
Osobne nie som prívržencom druhotných komentárov či interpretácií diel významných filozofov, ktoré napokon nevedú aj tak k ničomu inému, len k nespočetnému množstvu ďalších pochybných stotožnení, falošných variantov založených na neznámom invariante, ku ktorým Derridovo myslenie a pojmy samy navádzajú a odkazujú. Hahnova kniha je však vcelku vydareným a zrozumiteľným vstupom k Derridovej filozofii a jeho mysleniu, čo sa odzrkadlilo aj v jej štruktúrovaní a kompozícii.
Preto každému žiadostivému pútnikovi chystajúcemu sa križovať nomádovými ambicióznymi textami odporúčam najprv knihu Stephena Hahna Derrida, ktorá sľubuje začiatočné potešenie a rozkoš z dobrodružstva myslenia.
Autor: PATRIK ORIEŠEK(Autor je doktorand v Ústave svetovej literatúry SAV)
