TRENČIANSKE TEPLICE 20. júna (SITA) - Návštevníci trenčianskoteplického festivalu Art Film majú šancu stretnúť významnú osobnosť svetového umenia, kultového ruského básnika Jevgenija Jevtušenka. Umelec po tom, čo sa ho organizátori snažili štyri roky získať pre festival, zasadol na čelo poroty. Jevtušenko, ktorý je od roku 1987 čestným členom Americkej akadémie umení, dnes uviedol pred novinármi, že s členmi poroty sa pri posudzovaní filmov väčšinou zhodne. Občas dochádza aj ku konfrontáciám, tie sú však podľa neho prínosné. Práve neschopnosť človeka vnímať iné názory vedie podľa Jevtušenka ku katastrofám.
Takmer 72-ročný umelec, ktorý precestoval celý svet a jeho popularita dosahovala úroveň rockových hviezd, navštívil Slovensko po prvý raz. V uliciach Trenčianskych Teplíc ho nemožno prehliadnuť, rozruch vyvoláva svojím extravagantným, pestrým oblečením. Ako povedal, ním si vynahrádza to, že ako dieťa žil v skromných pomeroch a chodil iba v tmavých šatách. Básnik uviedol, že na festivale sa cíti príjemne a je mu sympatické, že ľudia ho spoznávajú a diskutujú s ním o ruskej literatúre a filme. Teší ho, že aj napriek nesúhlasu s politikou nezanevreli na ruské umenie a uvedomujú si, aké miesto má v svetovej kultúre.
Jevtušenko, ktorý v 50. a 60. rokoch 20. storočia vstúpil do povedomia kritikou stalinského režimu, sa nepovažuje za nahnevaného muža, ako ho opisujú svetové médiá. Sám seba vidí ako veselého človeka, ktorý chce predovšetkým žiť plnohodnotný život a nestratiť lásku k nemu. Vzorom mu je bojovník proti apartheidu Nelson Mandela, ktorý ani po 20 rokoch strávených vo väzení nezatrpkol. Obdivuje na ňom, že nikdy nepodviedol svoj národ, nenechal sa skorumpovať a dokázal podať ruku aj svojim nepriateľom. "Najviac nenávidím nenávisť," povedal Jevtušenko a dodal, že prosí Boha ešte o 20 rokov života, aby stihol všetko, čo si predsavzal.
Jevgenij Jevtušenko sa narodil v Zime v Irkutskej oblasti v roku 1933 vo štvrtej generácii ukrajinských exulantov na Sibíri. Neskôr sa presťahoval do Moskvy, kde v rokoch 1951 až 1954 študoval na Gorkého inštitúte pre literatúru. Jeho prvá významnejšia poéma Stancija Zima vyšla v roku 1956, v zahraničí sa preslávil až v roku 1961 s Baby Yar, kde odsúdil nacistický a ruský antisemitizmus. V Rusku báseň vyšla až v roku 1984. Od 70. rokov je činný v mnohých oblastiach kultúry, písal romány, pôsobil ako herec, filmový režisér a fotograf. V roku 1974 podporoval nositeľa Nobelovej ceny Alexandra Solženicyna, keď ho vyhlásili za zradcu a poslali do vyhnanstva. Od roku 1990 je viceprezidentom ruského PEN klubu.
mm;mt;bl
