Predohrou k vzniku Parížskej komúny boli napäté prusko-francúzske vzťahy. Prusko po víťaznej vojne s Rakúskom posilnilo svoju pozíciu a rozohralo partiu o ďalší nárast vplyvu, čo Francúzsko vnímalo ako svoje ohrozenie.
Uvoľnenie španielskeho trónu po zvrhnutí Bourbonovcov viedlo k medzinárodnej diplomatickej roztržke a pruský kancelár Otto von Bismarck vmanévroval Francúzov pomocou známej emžskej depeše do nelichotivej situácie. Francúzsko pod tlakom domácej verejnej mienky muselo 19. júla 1870 vyhlásiť Prusku vojnu.
Prusko-francúzska vojna a národná garda
Prvá fáza prusko-francúzskej vojny sa skončila 2. septembra 1870, keď došlo k zajatiu Napoleona III. Následne došlo k zrúteniu druhého francúzskeho cisárstva a vyhláseniu Tretej republiky. Sformovala sa vláda národnej obrany, ktorá chcela pokračovať v boji.
Pruské vojská sa presunuli k Parížu a začalo sa jeho dlhé, štvormesačné obliehanie. V polovici januára 1871 utrpela francúzska armáda porážky na viacerých frontoch a situácia v Paríži, kde ľudia trpeli hladomorom, bola búrlivá.
Na poludnie 22. januára sa pred Hôtel de Ville zhromaždil dav tvorený národnou gardou a radikálmi, najmä blanquistami (nasledovníci revolučného socialistu Louisa Augusta Blanquiho).
