Desaťtisíce ľudí v lete navštívia známy hrad - väzenie Tower v Londýne. Cez HospitalityClub.org je v tomto meste 544 možností ubytovať sa zadarmo.
A čo tak luxusné ubytovanie v súkromí, s raňajkami, zasväteným sprievodcom po okolí - a zadarmo?
Práve takýmto spôsobom trávia každoročne dovolenku desaťtisíce ľudí, ktorí uprednostňujú možnosť do hĺbky spoznať iné krajiny a ich obyvateľov pred pohodlím a istotou hotelov.
Cestovaním za mier
Pri zrode prvých komunít, ktoré dnes umožňujú ubytovanie na cestách zadarmo, stála oveľa vznešenejšia myšlienka, než len ušetriť cestovateľom peniaze. Najstaršie cestovateľské združenie Servas vzniklo štyri roky po druhej svetovej vojne ako mierové hnutie a jeho cieľ nebol o nič menší, ako zabrániť vzniku ďalšej svetovej vojny.
"Cestovanie nie je cieľom, ale len nástrojom, ako spoznať ľudí iných náboženstiev, národností a ich názory - a ako budovať medzi ľuďmi porozumenie," vysvetľuje hlavnú myšlienku Servasu jeho slovenský koordinátor Imrich Bertók.
Servas umožňuje cestovateľom nájsť si kdekoľvek na svete domácnosti, kde môžu prenocovať. "Cestovatelia tak môžu spoznávať krajinu doslova zvnútra domácností, spoznať ich bežný život, nebyť len divákom z okna hotela," hovorí I. Bertók.
Ako kontakty medzi cestovateľmi fungujú v praxi? V každej krajine existuje koordinátor, ktorý má zoznamy členov Servasu z ostatných krajín spolu so základnými údajmi o ich veku, profesii i záľubách (zoznam pre niektoré krajiny sa vojde na list papiera, pri iných ho tvorí hrubá kniha.) Ak chce člen združenia cestovať do zahraničia, vyžiada si zoznam pre konkrétnu krajinu a vytipuje ľudí, ktorí by mu mohli poskytnúť ubytovanie. Ešte pred cestou ich listom alebo e-mailom osloví, predstaví sa a požiada o možnosť prenocovať u hostiteľa dve noci. Ak niekto hosťa prijme, je povinný aspoň pár hodín sa mu venovať - podebatovať si s ním pri čaji o krajine či spoločných záľubách, alebo mu poradiť, čo zaujímavé sa vyplatí v okolí navštíviť.
"Pri takomto cestovaní sa málokedy dostanete do superluxusnej vily," hovorí Imrich Bertók. "Nadviažete však mnohé hlboké priateľstvá, ktoré pretrvajú desaťročia."
Sám vďaka Servasu precestoval celú Európu a kontakty s mnohými ľuďmi, u ktorých strávil pár nocí, udržiava dodnes.
Americkí učitelia a maďarskí zubári
Zaujímavé je, že v každej krajine má Servas svoje špecifiká a využívajú ho iné skupiny ľudí. Po svojom vzniku sa stal populárnym najskôr medzi americkými stredoškolskými učiteľmi a vedcami, ktorí chceli spoznávať svet, ale mali hlboko do vrecka. Do Československa sa dostal z Poľska začiatkom 80. rokov prostredníctvom študentov, medzi členmi však prevažovali najmä umelci a ľudia od počítačov, čo čiastočne trvá dodnes. V Poľsku a Maďarsku je v Servase zasa veľa učiteľov a zubárov.
"Za socializmu fungoval Servas na Slovensku pololegálne a zoznamy členov boli uschované len v hlave jediného človeka," spomína Bertók. "Pre ľudí zo Západu, ktorí ma v tom čase prišli navštíviť, boli najväčšou atrakciou ostnaté drôty, ktoré mohli vidieť pri Petržalke."
Pre mnohých členov Servasu bola organizácia pred rokom 1989 jediným spôsobom, ako získať kontakty so Západom - aj keď sami cestovať nemohli, mohli sa prostredníctvom svojich hostí aspoň nadýchať atmosféry slobody.
Boom záujmu o Slovensko nastal začiatkom 90. rokov. "Určitý čas sme mali doma každé dva-tri týždne nejakú americkú dvojicu, ktorá sa prišla pozrieť do krajiny svojich starých otcov."
Medzi návštevami v Bratislave nechýbal ani Francúz, ktorý putoval pešo okolo sveta, či Japonec žijúci v Spojených štátoch, ktorý si chcel spolu so synom zopakovať cestu okolo sveta, ktorú podnikol v 70. rokoch ešte ako hippie. "So synom sa však rozišli už v Peru a k nám do Šenkvíc dorazil len v tričku, trenírkach a s dvoma igelitkami - zvyšok vecí mu ukradli vo vlaku. Zaujímavé bolo, že mu to nerobilo žiadne starosti," usmieva sa Imrich Bertók.
Členmi Servasu sa podľa neho stávajú najmä "idealisti, tolerantní a rozhľadení ľudia", a tak sa veľmi zriedka stáva, že stretnutie s neznámym cestovateľom je nepríjemné. Spomína si iba na vysokoškolského profesora z Kórey, ktorý nezaprel svoje povolanie a ešte pred príchodom mu posielal "domáce úlohy". "Nedodržal základné pravidlá, pýtal sa na triviálne veci, ktoré si mal zistiť vopred v turistickom sprievodcovi," spomína si jeho hostiteľ. Pri cestovateľoch sa podľa neho predpokladá, že chcú spoznať miestne zvyky a napríklad aj kuchyňu, a tak nebudú domácim vnucovať vlastné zvyky a očakávať, že sa im ostatní prispôsobia.
Neprijmú každého
Päťdesiatpäťročný Servas je najstarším z mnohých cestovateľských klubov a jeho členom sa nemôže stať ktokoľvek - potrebné je zväčša odporúčanie niektorého člena a osobný pohovor s "interviewerom", ktorým časť uchádzačov neprejde. Jednou z podmienok je napríklad ovládanie jedného svetového jazyka, ale tou najdôležitejšou pochopenie základného cieľa organizácie - neprijímajú sa ľudia, ktorí "očakávajú len výhody alebo len ubytovanie zadarmo".
Hoci má teda Servas 14-tisíc členov v 130 krajinách sveta, "nemá záujem o masové prijímanie nových", hovorí Bertók. Slovenských členov je asi päťdesiat a ich počet sa takmer nemení už pätnásť rokov. Z nich asi len dvadsať aj cestuje, tí platia 400 korún ročne za preukaz a známku Servas International - inak je bežné členské 150 korún ročne.
Rýchlejšie a lacnejšie
Ak chcete pri dovolenke ušetriť, sú však aj oveľa jednoduchšie spôsoby, ako prechádzať zložitým procesom prijímania do Servasu. Masové rozšírenie internetu v 90. rokoch umožnilo vznik mnohých ďalších cestovateľských klubov, ktoré nevyžadujú žiaden vstupný pohovor ani poplatky. Stačí sa cez internet zaregistrovať, čo zaberie minútu-dve, a hneď získavate prístup k databáze ľudí z celého sveta.
V minulosti bola najobľúbenejším miestom na vyhľadávanie kontaktov stránka Stay4free.com, dnes je zrejme najobľúbenejšou hospitalityclub.org. Mnohé stránky sú špecializované na určitý druh cestovateľov - napríklad rodiny s deťmi či homosexuálov, prípadne umožňujú registráciu v takýchto špeciálnych sekciách.
V porovnaní so Servasom majú internetové kluby skôr mladších členov a na cestovanie ich využívajú najmä študenti. Ani tu totiž nie je podmienkou, aby sami ponúkali ubytovanie, ak chcú cestovať. Vďaka internetu je kontakt s potenciálnymi hostiteľmi oveľa rýchlejší a na rozdiel od ručného vypisovania osobných listov je už bežné aj rozosielanie tej istej požiadavky na ubytovanie desiatkam ľudí naraz.
"Cestovanie prostredníctvom internetových klubov je vhodné najmä pre spoločenských ľudí s otvorenou mysľou a bez predsudkov," hovorí cestovateľ Ľudo Jambrich, ktorý využil možnosti ubytovania zadarmo aj na vlastnej svadobnej ceste. Súhlasí s ním i Katarína Strihová, ktorá prostredníctvom HospitalityClubu a Stay4Free precestovala časť Ameriky. "Kluby by som odporúčala všetkým, ktorí majú radi dobrodružstvo, radi spoznávajú nových ľudí, ale zároveň sú ochotní riskovať a prispôsobiť sa."
Schopnosť prispôsobiť sa je pre "cestovanie zadarmo" kľúčová - málokedy totiž vopred viete, či budete mať k dispozícii vlastné poschodie v dome, alebo len tri metre štvorcové na zemi u niekoho v predsieni.
Bezpečnostné riziko sa snažia cestovateľské kluby eliminovať tým, že od členov vyžadujú uvedenie čísla osobných dokladov a podporujú aj uvádzanie vzájomných referencií ľudí, ktorí sa už osobne stretli - predtým, než niekoho pozvete k sebe domov, si teda môžete prečítať, aké skúsenosti s ním majú ostatní hostitelia.
Vždy však existuje riziko, že si s hostiteľom "nesadnete" a nebudete si mať čo povedať. Podľa cestovateľov je totiž najväčším špecifikom tohto spôsobu cestovania nutnosť neustále komunikovať a absencia súkromia. "Po čase je už dosť únavné bývať u každého človeka len dve noci a stále znova každému vysvetľovať, prečo sa rozpadlo Československo," vraví Imrich Bertók. Sám preto bývanie cez Servas kombinuje s hotelmi alebo s inými netradičnými spôsobmi dovolenky - napríklad s možnosťou prenajať si prostredníctvom agentúry InterHome na krátky čas bežný byt či dom.
Podľa 21-ročnej Aleny Kriškovej, ktorá cestuje cez HospitalityClub, však finančné výhody tohto spôsobu cestovania a možnosť stretnúť zaujímavých nových ľudí zďaleka prevyšujú nepohodlie, ktoré môžete na cestách zažiť. "Vo Francúzsku sme strávili tri týždne a minuli sme každý dvetisíc korún," hovorí Alena. "Najmä ľudia však boli úžasní a doteraz dostávam také krásne e-maily, že si už asi nikdy inak ubytovanie zháňať nebudem - ani keď budem mať milióny."
www.servas.org
Pár dobrých rád, ak chcete cestovať zadarmo
Začnite oslovovať hostiteľov s časovým predstihom - odpoveď môže prísť až po týždni či dvoch. V úvodnom e-maili uveďte čo najviac informácií o sebe: koľko máte rokov, aké je vaše povolanie či záľuby - zvýšite tak šancu, že hostiteľa niečo zaujme a ponúkne vám ubytovanie. Po príchode k hostiteľovi sa spýtajte na jeho zvyky, na to, kedy má na vás čas, ktoré spotrebiče môžete používať a podobne. Neočakávajte od hostiteľa, že vás aj nakŕmi (aj keď sa tak často stane), prineste si vlastné jedlo. Rešpektujte jeho stravovacie návyky. Snažte sa hostiteľovi v rozumnej miere prispôsobiť. Ak má záujem porozprávať sa, buďte trochu spoločenský. Ak je unavený, doprajte mu pokoj. Vždy po sebe poupratujte, usteľte si posteľ (zbaľte spacák), umyte riady. Aj keď máte kľúče od bytu, pre istotu pred odomykaním zazvoňte alebo zaklopte, predsa len, vchádzate do cudzieho bytu. Snažte sa hostiteľovi nejako poďakovať: uvarte národnú špecialitu, obdarujte ho drobnosťou zo Slovenska a po návrate domov mu pošlite pohľadnicu. Čo robiť, keď čakáte hosťa
Ponúknite mu najskôr kratší pobyt (štandardom sú dve noci), až ak sa vám zapáči, môžete ho predĺžiť. Hosťovi hneď vysvetlite, kedy sa mu môžete venovať a kedy si neprajete byť rušený, a aké sú pravidlá domu. Majte pre hostí mapu mesta, plánik hromadnej dopravy či prospekty regiónu. (S použitím textu Ľuda Jambricha "Na cestách bývajte zadarmo", www.skrz.sk/clanok7628.html )
Internetové stránky, ktoré vám sprostredkujú ubytovanie zadarmo
Hospitality Club
Jeden z najpopulárnejších internetových klubov pre cestovateľov. Bez registrácie si môžete prezrieť, koľko členov býva v tej-ktorej krajine či v meste, kam sa chystáte, a základné informácie o nich. Po zaregistrovaní získate kompletný prístup k profilom členov - dozviete sa o ich cestovateľských skúsenostiach, záľubách a aké ubytovanie ponúkajú. Ako člen nie ste povinný poskytovať ubytovanie. Cestovateľom sa však môžete ponúknuť ako sprievodca mestom. Hospitalityclub zväčša neposkytuje priamo e-mailové adresy na hostiteľov, ale môžete im cez webové rozhranie poslať správu. (www.hospitalityclub.org)
Couchsurfing
Jedna z najmladších stránok rozdeľuje používateľov na tých, ktorí majú gauč - teda ponúkajú ubytovanie, a na ostatných. Ak si chcete prezerať profily členov, nemusíte byť zaregistrovaný. Registrácia je potrebná až pri zasielaní žiadosti o ubytovanie. Aj tu fungujú referencie od ľudí, s ktorými sa už dotyčný cestovateľ stretol. V porovnaní s inými stránkami ponúka Couchsurfing možnosť vyhľadávať ľudí bývajúcich v určitej vzdialenosti od vyhliadnutého bodu. (www.couchsurfing.com)
Stay4free.com
Najstaršia stránka na webe sprostredkúvajúca bezplatné ubytovanie. Podmienkou prístupu k údajom je registrácia a profily cestovateľov sú oveľa stručnejšie ako pri predchádzajúcich službách.
Okrem ubytovania pre "batoháčov" však Stay4Free ponúka aj kontakty pre dve ďalšie skupiny - ľudí cestujúcich za obchodom a tých, ktorí by si chceli na leto vymeniť svoje domy a prežiť tak lacnú dovolenku v cudzej krajine. Na stránke získate priamo e-mailové adresy členov, čo umožňuje bezproblémový a rýchly kontakt s nimi. (www.stay4free.com )
Travelhoo
Stránka ponúka kontakty na viac než päťtisíc ľudí z celého sveta, ale o mnohých sa nedozviete takmer nič. Web tiež neumožňuje jednoducho oddeliť ľudí, ktorí ubytovanie ponúkajú, od tých, ktorí sa zaregistrovali len kvôli možnosti vyhľadávať. Úspešnosť pri oslovovaní potenciálnych hostiteľov je tak zväčša nižšia než pri iných službách, výhodou je však rozsiahlosť databázy. Stránka neposkytne priamo e-mailové adresy, ale len možnosť poslať vyhliadnutému človeku e-mail cez webový formulár. Už pre vyhľadávanie sa treba zaregistrovať. www.travelhoo.com
Globalfreeloaders
Na tejto stránke sa bez registrácie dozviete len to, koľko členov má v tom-ktorom meste a štáte. Špecialitou služby je kalendár, v ktorom si každý hostiteľ zvolí, v ktorých dňoch môže prijímať cestovateľov. Prístup k databáze je však trochu nešikovný, treba sa totiž preklikať od kontinentu cez krajinu až po konkrétne mesto a vždy treba zadať aj dátum, kedy chcete hostiteľa navštíviť. Výhodou je však možnosť označiť si vo výsledkoch všetkých ľudí, ktorých chcete osloviť, a odoslať im žiadosť o ubytovanie naraz. (www.globalfreeloaders.com)
Jedna z adries v hrubej knihe Servasu k Veľkej Británii je aj na tomto milom predmestí Londýna. Cestovateľ si skúsi, ako žijú bežní Londýnčania. FOTO - AUTOR, SVETLANA KOLESÁROVÁ A ARCHÍV
