Začalo sa to vcelku nenápadne. Niekoľko predavačiek sa pred časom posťažovalo arcibiskupovi, že musia pracovať aj v nedeľu. Neskôr, na stretnutí predstaviteľov cirkví s prezidentom republiky, predniesli reprezentanti rímskokatolíkov a evanjelikov návrh na zákaz predaja v nedeľu s odôvodnením, že tento deň by mal slúžiť pre duchovný život rodín, a nie na prácu. Nevinná ponosa tak rozpútala širokú diskusiu, v rámci ktorej vytýkajú veriaci neveriacim znesväcovanie ich kultového dňa, ateisti veriacim fanatizmus a politici sa navzájom obviňujú z využívania umelo vytvorenej predvolebnej témy.Na úvod niekoľko faktov. V rámci minuloročného sčítania obyvateľstva sa k rímskokatolíckemu a evanjelickému vierovyznaniu, teda k tým, ktorých cirkvi prezentujú návrh na zákaz nedeľného predaja, prihlásilo takmer 76 percent obyvateľstva. Podľa toho istého sčítania je na Slovensku 13 percent ľudí bez vyznania.

Pred týždňom vykonala agentúra Polis Slovakia exkluzívny prieskum verejnej mienky pre Slovenskú televíziu, v ktorom sa vyše 56 percent z 500 respondentov nad 18 rokov vyslovilo proti zákazu nedeľného predaja a takmer 33 percent proti. Jedenásť percent nevedelo k problému zaujať stanovisko.

A do tretice anketa, ktorá prebiehala na internetových stránkach denníka SME. Z 2895 hlasujúcich 27 percent súhlasilo s návrhom cirkví zakázať nedeľný predaj, 68 percent bolo proti a 5 percent sa nevedelo k tejto otázke vyjadriť.

Podľa čísel sa teda zdá, že na veriacom Slovensku nepadol návrh duchovných na úrodnú pôdu.

Križiacka výprava proti hypermarketom?

Na košického arcibiskupa Alojza Tkáča sa pred časom obrátili so žiadosťou o pomoc predavačky z istého obchodu, ktoré boli nespokojné s tým, že ich zamestnávatelia nútia pracovať v nedeľu, čím tento deň stratil pre ne pôvodný sviatočný charakter. Situácia je vraj neriešiteľná, lebo zamestnávatelia argumentujú tým, že na ich miesta čakajú v radoch mnohé ďalšie záujemkyne o prácu.

Ich nespokojnosť vyústila čoskoro do celospoločenského problému, pôvodná otázka, pracovať či nepracovať v nedeľu, sa však zmenila na problém nedeľňajších otváracích hodín v obchodoch, predovšetkým v super- a hypermarketoch. Záležitosť sa tak týka už všetkých, veriacich aj neveriacich.

„Kresťanské cirkvi bránia iniciatívou za svätenie nedele právo nielen veriacich, ale aj ateistov a tých, ktorí sa k vierovyznaniu nehlásia,“ vyhlásil arcibiskup Alojz Tkáč. Podľa neho stratila nedeľa oproti všednému dňu charakter posvätnosti aj určitého tajomstva a súčasným spôsobom života upadá kultúrnosť človeka. Veriaci by preto mali nedeľu svätiť a neveriaci by mali sviatočný čas venovať rodinným stretnutiam pri nedeľnom obede, ako aj telesnému a duševnému oddychu.

Podľa generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Júliusa Filu by ochrana nedele mala spojiť cirkvi a štát.

„Západná Európa, ktorá má hlbšiu tradíciu demokracie, dokázala túto vec aj legislatívne dávno vyriešiť. Mnohé veľké európske obchodné siete, ktoré si zriadili filiálky na Slovensku, musia v západnej Európe nedeľu rešpektovať. Na Slovensku takéto obmedzenie nie je a domnievame sa, že to nie je dobré,“ povedal.

Význam svätenia nedele a jej ochrany pre duchovný život a upevnenie súdržnosti rodín zdôraznili katolícki biskupi pastierskym listom, ktorý sa čítal veriacim počas bohoslužieb minulú nedeľu.

„Boh Stvoriteľ dal človekovi do daru siedmy deň odpočinku, aby sa zastavil a obdivoval Božie dielo. O tento zážitok oberá človeka nedeľný zhon za prácou, ziskom a hľadaním vlastných záujmov. …Rodinné spoločenstvo je viac ako záujmy jednotlivcov, či už je to šport, turistika, rekreácia,“ píše sa v liste.

Biskupi zároveň upozornili, že supermarkety, podnikatelia, ale aj iné inštitúcie nerešpektujú zákonné záruky nedeľného pokoja. V tejto súvislosti citovali aj nový Zákonník práce, ktorý začne platiť od 1. apríla a podľa ktorého bude zamestnávateľ povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby mal zamestnanec raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok.

Podstata návrhu, s ktorým katolíci a evanjelici prišli, bude mať teda oporu aj v zákone. Pre predstaviteľov cirkví bolo nešťastné, že o otázke, či v nedeľu budeme, alebo nebudeme chodiť nakupovať, sa začalo diskutovať práve po ich intervencii. Na síce prevažne katolíckom, politicky však skôr ľavicovo orientovanom Slovensku tak zdvihli adrenalín mnohým ľuďom. Okrem toho všetkým, ktorí sú presvedčení o tom, že cirkev sa mieša do svetských záležitostí a vnucuje ostatným svoje pravidlá, poskytli po diskusiách o umelom prerušení tehotenstva a zavedení jógy do učebných osnov ďalší argument pre takéto tvrdenia. A keď ešte k tomu aj pri kresťanských sviatkoch (napríklad počas pútí v Šaštíne) ľudia pred kostolom obliehajú predajné stánky, nedeľa-nenedeľa, tak sa téza o kázaní vody a pití vína napĺňa do bodky.

Každý má svoju pravdu

Možnosť zákazu nedeľného predaja rozdelila Slovákov na dva tábory. Každý z nich má svoj názor podopretý vlastnými dôvodmi.

„Zakázať nedeľný predaj je podľa mňa dobrý nápad, človek by si mal v nedeľu odpočinúť. Myslím si, že počas týždňa si každý môže stihnúť nakúpiť a okrem toho, prečo by aj predavačky nemohli mať v nedeľu voľno?“ hovorí mladá žena, ktorá práve absolvovala nákup v jednom z bratislavských hypermarketov.

„Som veriaci, ale myslím si, že každý by sa mal sám rozhodnúť, či chce ísť v nedeľu na nákup, alebo nie. V každom prípade by tu ale takáto možnosť mala byť a nič by sa nemalo zakazovať. Ak ľudia nebudú mať záujem chodiť v nedeľu do obchodu, tak obchodníci postupom času prídu na to, že sa im neoplatí otvárať a nedeľný predaj zrušia sami. Zatiaľ sa mi ale nezdá, že by sa to malo stať,“ hovorí 21-ročný študent Martin.

„Podľa mňa je to nezmysel. Som tu zamestnaná a neprekáža mi, že musím robiť aj cez víkend. Navyše, nerobím každú nedeľu, striedame sa. Mnohí ľudia pracujú cez týždeň neraz aj neskoro do večera a nemajú možnosť si zo zamestnania odskočiť na nákup. Poznám veľa takých, ktorí robia veľké nákupy v nedeľu. Ja v tom nič zlé nevidím,“ hovorí predavačka v strednom veku.

„V nedeľu by sa vôbec nemalo robiť, takže ani obchody by nemali byť otvorené. Čo tí chudáci predavači, ktorí musia v nedeľu robiť, majú za to pár korún a ani nepoznajú svoje rodiny. Keby mňa zamestnávateľ nútil robiť v nedeľu, tak by som dal okamžite výpoveď. Keď sa už tak veľmi chceme opičiť po Západe, tak si zoberme príklad aj v tomto. Choďte sa pozrieť len do Rakúska. V nedeľu sú tam obchody zavreté. Ale veď aj my chceme vstúpiť do EÚ, takže nakoniec sa budeme musieť prispôsobiť,“ hovorí 39-ročný údržbár Vlado.

Štvormiliónová strata za každú nedeľu

Európska komisia vydala pred šiestimi rokmi rezolúciu o zákaze práce v nedeľu. Podľa nej by tento deň mal byť venovaný odpočinku, takže by mali byť zatvorené aj obchody. Tohto odporúčania sa dôsledne držia napríklad v Nemecku, Rakúsku, Veľkej Británii či Francúzsku.

Vyššia ekonomickosť prevádzky obchodu, skutočnosť, že v tejto sfére pracuje až štvrtina produktívneho obyvateľstva Slovenska, že predajná plocha na jedného obyvateľa je oproti západnej Európe u nás o viac ako polovicu menšia a v neposlednom rade možnosť nechať zákazníkovi na výber, kedy si chce nakúpiť, to sú najsilnejšie argumenty zástancov nedeľného predaja.

Ak by boli podmienky na Slovensku podobné ako v západnej Európe, dalo by sa podľa prezidenta Zväzu obchodu Pavla Konštiaka uvažovať o opatreniach obmedzujúcich predaj v dňoch pracovného pokoja. Komfort predaja na Slovensku však vyspelú úroveň nedosahuje.

„Sme iba malá rodinná firma a z tohto obchodíku v podstate žijeme. Nedeľná tržba je u nás v porovnaní s ostatným dňami síce slabá, ale pre nás je dobrá každá koruna, aby sme vôbec prežili. A zatiaľ sa nestalo, že by niekto z nás nadával, že musí ísť v nedeľu za pult. Vždy sme sa dohodli. Sme veriaca rodina, do kostola chodíme, ale kvôli tomu predsa nebudeme zatvárať obchod. Obchod je predovšetkým služba ľuďom a k tomu patrí aj prispôsobenie otváracích hodín zákazníkovi. No a nakoniec, tým, že mám otvorené sedem dní v týždni, je moja prevádzka rentabilnejšia,“ vysvetľuje majiteľ večierky na bratislavskom sídlisku.

Najväčšia slovenská sieť obchodov – Jednota – má v nedeľu svoje prevádzky otvorené iba vo väčších mestách. Na dedinách tieto predajne zatvárajú spravidla v sobotu na poludnie. Diskontná veľkopredajňa Jednota v Trnave je otvorená sedem dní v týždni. Zákaz nedeľného predaja by podľa jej vedúcej Jany Brodňanovej mnohých zákazníkov nepotešil.

„V nedeľu síce nemáme veľmi vysoký obrat, v porovnaní s ostatnými dňami dokonca výrazne menší, ale ľudia si k nám zvykli chodiť aj v nedeľu a určite by boli sklamaní. Čo sa týka našich predavačiek, tie takisto nie sú návrhom na zrušenie nedeľného predaja nadšené. Za prácu v nedeľu majú totiž stopercentný príplatok.“

Podobne sa k návrhu cirkví vyjadrili aj zástupcovia iných obchodných reťazcov.

Riaditeľ košického hypermarketu Tesco Róbert Csutora tvrdí, že v prvom rade myslí na zamestnancov.

„Prípadný zákaz nedeľného predaja by sa viditeľne odrazil na ich príjmoch znížením platu. Za prácu v nedeľu majú príplatky, o ktoré by prišli. Už som sa s viacerými na túto tému rozprával a môžem povedať, že sú proti zákazu nedeľného predaja. Okrem toho, toto opatrenie by sa odrazilo aj na tržbách. Nedeľná tržba počas slabšieho mesiaca, ako je napríklad aj január, je 3,5 až 4 milióny korún. O tieto peniaze by sme prišli. Samozrejme, v čase Veľkej noci, Vianoc či v období po výplatách by bola táto strata oveľa vyššia.“

Zakáže nedeľný predaj zákon?

Konečné riešenie otázky, či Slováci v nedeľu budú nakupovať, majú v rukách politici. Niektorí z nich sa už k problému vyjadrili a ukázali, že politické body sa dajú na Slovensku naháňať na každej téme, najmä keď sa blížia voľby.

Robert Fico napríklad predstaviteľom cirkvi odporučil, aby si v hypermarketoch prenajali časť plochy a slúžili tam nedeľné omše. Veriaci by tak ušetrili čas a pri počúvaní kňaza by si v pokoji nakúpili.

Iniciatívu duchovných podporila Anna Malíková, podľa ktorej by však mali byť zo zákazu vyňaté malé obchody a večierky, a podľa očakávania aj KDH. František Mikloško si však myslí, že v tejto otázke pomôže jedine zákon.

Milan Ištván z SDĽ vyhlásil, že jeho strana sa diskusiám o zákaze nedeľného predaja nebráni, najmä v prípade, „ak povedú k ochrane práv pracujúcich.“ Je však za to, aby bol predaj v nedeľu povolený.

Sociálni demokrati vyhlásili, že vnímajú „tento prvý krok ako kampaň rímskokatolíckej cirkvi na ovládnutie Slovenska konfesionálnymi zákazmi“ a Liberálnodemokratická únia považuje rozruch okolo nedeľného predaja za umelú predvolebnú tému.

Hádam najtriezvejšie sa k problému postavili Béla Bugár z SMK a Katarína Tóthová z HZDS. Predseda SMK si myslí, že ak sa niekto cíti byť kresťanom, tak prikázanie o svätení nedele dodržiava sám, a podľa Kataríny Tóthovej si každý veriaci človek môže svoj program upraviť tak, aby stihol ísť v nedeľu aj do kostola, aj nakúpiť.

S riešením napokon prišlo ministerstvo hospodárstva. Do konca marca plánuje uskutočniť prieskum a analýzu dopadov, aké by malo prípadné zatvorenie obchodov v čase pracovného pokoja. Skúmať sa budú predovšetkým ekonomické dopady tohto opatrenia, prieskum sa však sústredí aj na hľadisko spotrebiteľov a potrebu kultúrneho vyžitia. Keďže podobné opatrenia by mali negatívny dopad aj na zamestnanosť, bude prieskum zameraný aj na túto oblasť. Minister Ľubomír Harach povedal, že ak by výsledky prieskumu poukazovali na potrebu obmedziť predajný čas, bude povinnosťou jeho rezortu iniciovať legislatívne kroky na zavedenie takýchto opatrení, ktoré by však nesmeli niesť žiadne diskriminačné prvky.

Autor: ANDREJ ŠIMONČIČ