V minulom roku pritom na celom Slovensku neobstálo pri maturitách 720 študentov. Okolo 200 maturantov Bratislavského kraja neuspelo z anglického jazyka, viac než 145 z nemeckého. "Je to dôkazom poklesu úrovne vzdelávania v kraji. Dôvodom sú predovšetkým ekonomické podmienky," povedal pre TASR predseda Krajského školského úradu v Bratislave Ľubomír Pajtinka.
Tie sa prejavujú pri obsadzovaní miest učiteľov a nákladoch spojených s prevádzkou školských zariadení. "Napríklad v lukratívnej oblasti cudzích jazykov má o učenie záujem veľmi málo ľudí. V Bratislavskom kraji si ľahko nájdu so svojim vzdelaním podstatne lepšie platené zamestnanie," dodal Pajtinka. Navyše na kúpu jednoizbového bytu potrebuje učiteľ pri rovnakom plate na východe Slovenska niekoľko stotisíc korún, kým v Bratislave viac ako milión. Podobný problém vzniká napríklad pri opravách a rekonštrukciách, kde školy musia kvôli vyšším cenám všetkých vstupov vynakladať viac prostriedkov, než v iných častiach Slovenska. Vyššie je aj daňové zaťaženie a ceny revízii zariadení.
Problém by podľa Pajtinku mohla vyriešiť úprava výšky normatívov, prostredníctvom ktorých školy dostávajú finančné prostriedky. Predseda bratislavského KŠÚ si myslí, že by v nich mali byť zohľadňované ekonomické rozdiely v jednotlivých regiónoch. V súčasnosti dostávajú vyššie normatívy školy, ktoré sa nachádzajú vo vyššej nadmorskej výške. Musia totiž vynakladať viac prostriedkov na vykurovanie.
