V čase, keď kdekto nadáva názorovým oponentom do fašistov, je dobré vrátiť pojmu jeho význam a vážnosť. Práca o medzivojnových stopách slovenského fašizmu je, žiaľ, aj dnes výnimočne aktuálna.
Pokušenie radikálnej očisty
Základom knihy je Hruboňova veľká kapitola venovaná otázke slovenského fašizmu. Jeho kolegovia z okruhu súčasnej mladej historiografie dopĺňajú obzory zaujímavými pohľadmi na prejavy fašizmu v prostredí menšín. Záver je v kontexte témy pozitívny – Marek Syrný svoju kapitolu venuje antifašizmu.
Ukazuje sa, že zásadný protifašistický postoj nikdy nebol, nie je a nebude automatický či pohodlný. Aj dnes si vyžaduje pozornosť, vytrvalosť a odvahu.
Smrť ako začiatok Čítajte Fašizmus už celé storočie oslovuje časti spoločnosti, pre ktoré je atraktívna možnosť „vyčistiť Augiášov chliev“ a radikálne, raz navždy sa vyrovnať s korupciou či so sociálnou nespravodlivosťou. Problém je, že „navrhované revolučné zmeny sa opierajú o opatrenia, ktoré by vytvorili nové neprávosti, porušovanie základných občianskych, politických, ekonomických a ľudských práv jednotlivcov či celých národov“.
(zdroj: Foto - Archív SME)Anton Hruboň upozorňuje, že polemika o slovenskom štáte sa vracia do čias, keď prebiehala s veľkou dávkou emócií. Napriek desaťročiam sa historici doteraz nedokázali pozrieť na slovenský štát, ľudáctvo a politický katolicizmus z európskej perspektívy.
Hruboň sa s touto výzvou vyrovnal s obdivuhodnou dôslednosťou. Postupne prechádza od záverečnej agónie rakúsko-uhorskej monarchie až po vznik slovenského štátu. Postupujúc chronologicky pozorne vyhľadáva momenty, v ktorých sa politika na Slovensku dotkla fašizmu – niekedy opatrne, inokedy však so zreteľným nadšením neskrývajúc inšpirácie Mussoliniho a Hitlerovou politikou. Nacionalistov inšpiroval predovšetkým akčný štýl politiky.
