V minulotýždňovom sobotňajšom vydaní SME predstavili čitateľom sudoku - hru-hlavolam, pri ktorej treba do tabuľky s 9 x 9 políčkami podľa určitých pravidiel usporiadať čísla od jeden do deväť. Pretože v novinách sa písalo, že ide o starú japonskú hru, moja žena sa ma pýtala, či ju poznám. Úprimne povedané, nikdy som o nej nepočul. Tak som sa e-mailom spojil so sestrou, ktorá mi odpovedala, že nikto z rodiny (sestra je o štyri roky staršia, jej manžel má 44 rokov a dcéry osem a desať) tú hru nepozná. To je zvláštne, veď moja žena čítala, že je vo svete obrovským hitom a vraj vznikla v Japonsku. A tam o nej nevedia?

Vrhol som sa teda na internetový prieskum a zistil zopár vecí. Sudoku je logická hra, ktorú objavil v japonskej tlači istý Novozélanďan, keď pred ôsmimi rokmi navštívil Japonsko. Vytvoril počítačový program na zostavovanie mnohých číselných kombinácií a celý špás predal britským novinám Times. Európania hovoria o hre ako o "sudoku", my však jej názov vyslovujeme "suudoku". Je to vlastne skratka vety, ktorá znie: Suudži wa dokushin ni kagiru, čo znamená, že číslo (su udži) by sa nemalo použiť v páre, čiže dvakrát v jednom riadku.

Čo ma zaujalo - sudoku je iba jeden z mnohých japonských hlavolamov, a nie je to žiaden hit. V našich časopisoch je plno ďalších rébusov a podobných hier, preto sa čudujem, že Novozélanďana zaujalo akurát sudoku. Za posledných dvadsať rokov Japonskom otriasli iné dva hlavolamy. Boli to Rubikova kocka a Tetris. Oba zrejme poznáte, pochádzajú z Maďarska a z Ruska. Napriek tomu, že sudoku vzniklo v Japonsku, v krajine svojho pôvodu nijako zvlášť neprerazilo.

Európa má silnú krížovkársku kultúru. Úspech japonského sudoku šíriaci sa z Anglicka je založený práve na tejto krížovkárskej vášni. A noviny, tie prirodzene hľadajú stále čosi nové, čím by zaujali. Krátko po tom, ako som prišiel na Slovensko, zistil som, že aj Slováci majú veľkú záľubu v lúštení krížoviek. Sú v každom časopise i v novinách a keď sa mi v kaviarni dostalo do rúk nejaké staršie vydanie, vždy tam už krížovka bola vyriešená.

Viete však, prečo nie sú Japonci až takí fanúšikovia krížoviek? Japončina nepoužíva abecedu latinku. Japonské slová sa píšu troma rôznymi druhmi abecedy. Hiragana obsahuje znaky, z ktorých každý znamená slabiku, katakanou sa píšu cudzie slová, kandži je to najzložitejšie písmo, kde jeden znak znamená celé slovo. Mixovať tieto abecedy vo vnútri slova nie je možné, a to je predsa princíp krížoviek. Síce aj my máme krížovky, na ktorých lúštenie sa používa iba hiragana, ale v japončine používame často na písanie podstatných mien kandži, takže používať na všetky slová hiraganu je násilné. Preto sa u nás darí viac číslam a hlavolamom.

Autor: MASAHIKO