Keď bojujú rytieri Normani, je to skoro skutočné. Ani oni sami nevedia, kto zvíťazí, a to aj ich udržiava v napätí.
Uplynulé dva roky svoje vystúpenia úspešne predvádzali v stredovekom juhofrancúzskom meste Carcassonne. Francúzska agentúra, ktorá Trenčanom angažmán vybavovala, sa však ocitla v problémoch, Normani si preto na tri mesiace rozložili šiatre na Trenčianskom hrade, ktorý považujú za svoj stály domov.
Umelecký šéf skupiny Norman, 36-ročný Dušan Tadlánek síce hovorí, že vystupovanie na Slovensku ich 14-člennú skupinu neuživí, rytieri sú však našťastie i rešpektovaní kaskadéri, ktorí si dokážu privyrobiť nakrúcaním rizikových scén vo filmoch.
Na hrade vystupujú i žijú
Rytierske súboje, ktoré Normani divákom predvádzajú, nie sú pre nich iba prácou, ale i životným štýlom.
Rodiny s malými deťmi počas leta na hrade žijú v stredovekých stanoch, ktoré si sami vyrobili. Stolujú na starých dubových stoloch, obedujú z drevených misiek gotickými lyžicami, chovajú kone. A každý deň okrem pondelka zvedú v kolbišti južného opevnenia Trenčianskeho hradu rytiersky súboj "na život a na smrť".
Rytieri i kone sú v predstavení odetí v autentických stredovekých kostýmoch a brneniach, ktoré si Normani vyrobili podľa návrhov člena skupiny, historika Lumíra Máchu.
Ústrednou postavou vystúpenia je Dušan Tadlánek alias arogantný francúzsky rytier Filip de Brien, ktorý so svojím sprievodom navštívi Uhorsko. Keďže kráľ práve poľuje, francúzski a uhorskí rytieri si čas krátia súbojmi, aby zistili, kto z nich je najlepším bojovníkom.
"Od ostatných turnajov sa líšime tým, že u nás nie je dopredu známy víťaz. Chlapci sa tak stále snažia naplno a neprestáva ich to baviť," hovorí o novom vystúpení jeho autor. Vrcholom predstavenia je nebezpečný súboj melé, pri ktorom si rytieri z hláv mlatmi zrážajú klenoty. "Mali sme najprv strach, že sa nám kone dobijú, niektorí prorokovali otrasy mozgu, no ukázalo sa, že stredoveké brnenia sú mimoriadne dobré chrániče," hovorí o adrenalínovej kaskadérskej scéne Dušan Tadlánek.
Rytierom bol už v minulom živote
Dušan Tadlánek je presvedčený, že k svojej netradičnej záľube v rytierskych súbojoch sa nedostal náhodou. "Cítim to v sebe, je to z minulého života, určite som bol rytierom na niektorej z krížových výprav," hovorí novodobý rytier s úsmevom.
V súčasnom živote sa k rytierskym turnajom dostal cez šerm. Istý čas viedol šermiarsku skupinu Wagus, ktorá na Trenčianskom hrade organizuje nočné prehliadky. "Život na hrade sa mi tak zapáčil, že som tu začal načierno prespávať," spomína. Neskôr ho na hrade zamestnali ako nočného strážnika a Dušan Tadlánek tak svoj tajný domov mohol zlegalizovať. Mladý šermiar sa však so strážením starého hradu uspokojiť nechcel.
"Manžel mal od začiatku vysnívaný sen, postaviť stredoveký hrad presne tak, ako sa stavali hrady kedysi," hovorí Dušanova manželka Ľuba. "Videli sme taký hrad vo Francúzsku. Stavali ho starým spôsobom z autentického materiálu - dlátom a kamenárskym kladivom zo skaly vysekávali kamene. Robilo tam 17 stálych zamestnancov a dobrovoľníci, ktorí si za to ešte priplácali. Výstavba bola naplánovaná na 29 rokov, všetci pracovali v stredovekých kostýmoch, kamene nosili na kárach ťahaných koňmi, dokonca si pálili vlastné vápno. Z výstavby sa stala taká atrakcia, že za nemalé vstupné hrad ročne navštívilo asi 90-tisíc ľudí, čo je len o 30-tisíc menej ako za rok navštívi starobylý Trenčiansky hrad," opisuje svoj sen Dušan, ktorý si však uvedomuje, že na podobnú atrakciu by na Slovensku len ťažko hľadal sponzora.
Z Trenčína sa preto spolu s manželkou vybral do Čiech, kde pripravoval šermiarske turnaje pre solventných záujemcov, privyrábal si aj výrobou replík stredovekého skla. Záľubu v stredovekom rytierskom spôsobe života však mohli naplno sprofesionalizovať až po úspešnom castingu na hrade vo francúzskom Carcassonne.
Život na voľnej nohe
Skupinu Norman Dušan Tadlánek založil v roku 2002 a svoju prvú sezónu prežili na Trenčianskom hrade. V marci 2003 sa však zrútila časť hradného múru a hrad museli načas zatvoriť.
Normani sa preto začali obzerať po novom pôsobisku. "Dušan naložil starého formana, zobral mapu, stan a tlmočníčku a vydali sa vyhliadnuť vhodný hrad vo Francúzsku," opisuje zlomový bod Ľuba. Carcassonne, ktorý patrí k najnavštevovanejším hradom v krajine, je už dlho známy práve rôznymi rytierskymi, šermiarskymi a divadelnými atrakciami, preto Dušan smeroval práve tam.
"Povedali nám, aby sme vypracovali projekt a poslali ho mestu, že ho posúdia," spomína Ľuba. "Hoci nás z konkurzu najskôr vylúčili, po našej sťažnosti nás zavolali na casting," dodáva. V lete už do Carcassonnu mohla doraziť celá skupina Norman aj s rodinami. "Vystupovali sme tam v miestnej známej rytierskej historke z 12. storočia. Hralo v nej asi 110 hercov a šermiarov z Avignonu a Paríža, takže sme nemuseli ovládať ani jazyk," opisuje Dušan.
Po dobrej skúsenosti so "slovenskými rytiermi", Francúzi Normanov zavolali aj na rok, tentoraz už bez castingu.
Mimo sezóny sa členovia skupiny Norman pretĺkajú, ako vedia. Jeden je nočným strážnikom na hrade, druhý kuchárom, iný ešte študuje. Väčšina z nich si však privyrába najmä nakrúcaním nebezpečných kaskadérskych scén vo filmoch.
Normani už zaskakovali v Peacemakerovi s Georgeom Clooneym, vo filmoch Dračie srdce, Johanka z Arcu, Princezna ze mlejna, Traja mušketieri či Uprising. Dušanova manželka dokonca vo filme Peacemaker, ktorý sa natáčal v Bratislave, robila dablérku Nicole Kidmanovej.
"Jazdila som v aute s dablérom alebo priamo s Georgeom Clooneym, naháňali sme sa po uliciach, búrali výklady, dvakrát sme museli preletieť vzduchom, a potom auto vybuchlo," oživuje si náročné kúsky slovenská kaskadérka. "Aj keď dablérkou Nicole Kidmanovej som sa stala skôr náhodou, lebo na Slovensku je len veľmi málo kaskadérok a žiadna z nich nemala herečkinu približnú výšku a postavu," hovorí Ľuba.
Trenčiansky hrad je málo využitý
Normani i Dušan Tadlánek považujú Trenčiansky hrad za svoje stále sídlo. O to viac ich mrzí havária časti múru pred dvoma rokmi i relatívne nízka návštevnosť hradu.
"Vo Francúzsku poznám asi sedem hradov, ktoré si prenajal súkromník a opravil ich podľa dobových reálií. Tam, kde bol napríklad padací most, ho opäť postavili a ľudia vstupujú do hradu cezeň. U nás sa miesto mosta vybuduje železobetónový preklad so zábradlím zo železa," hovorí.
Tadlánkovi sa nepáči ani zámer mesta vybudovať na hrad lanovku. "To nie je o lanovke, ale o tom, čo návštevníkom ponúknete. Keď prídem na niektorý z francúzskych hradov, miestnosti sú plné starobylého nábytku. Keď vedia, že tam boli postele zo 14. storočia, ktoré sa nezachovali, tak ich presne v takom štýle nanovo vyrobia a ja si viem predstaviť, ako tam tí ľudia žili," vysvetľuje.
Podľa neho sa dalo predísť aj havárii hradného múru. "O poruche sa síce vedelo, ale pamiatkari múr nedovolili rozobrať, pretože je z 15. storočia. Keď sa však niekto opýta, čo sa stane, ak padne, povedia, že to sa nedá nič robiť, rozoberať sa však nemôže. Ja si naopak myslím, že múr sa za pomoci žeriavu a pár horolezcov rozobrať mal a namiesto železobetónových zábran sa mohol postaviť nanovo," myslí si novodobý slovenský rytier.
foto - autor
Rytiersky život je nielen prácou, ale životným štýlom 14-člennej skupiny Norman. Na snímke umelecký šéf Dušan Tadlánek s manželkou Ľubou Ježíkovou a štvorročným synom Oskarom.
Skupina chová vlastné kone, pripravuje im postroje i sebe brnenia.
Dušan Tadlánek pri jednom z vystúpení, ktoré celé leto predvádzajú na Trenčianskom hrade.
