Kto si vyskúša let na paraglidingu, už sa ho nevie vzdať. Ten pocit lietať po oblohe ako vták, desiatky i stovky kilometrov, je ako droga. FOTO - ČTK/AP

Denne riskujú život a predsa sa na druhý deň štverajú s ťažkým batohom na kopec opäť. Aby mohli na pár chvíľ okúsiť radosť z lietania. Z pokoja, aký ponúka len let oblohou. Ďaleko od všetkých starostí. Tie piloti nechávajú na zemi. Na oblohe na ne nie je čas myslieť. Let si vyžaduje neustálu koncentráciu. Stačí chvíľka a život vám môže prekĺznuť medzi prstami. Napriek tomu a možno práve preto je paragliding silnou drogou. Kto raz bezmotorovému plachteniu vzduchom prepadne, zvyčajne potrebuje adrenalínovú dávku užívať pravidelne.

Jedným z prvých nadšencov na Slovensku bol Peter Mensák. Bývalý reprezentant a majster Slovenska spred piatich rokov dnes vlastní v Liptovskom Mikuláši paraglidingovú školu, ktorá ako prvá dostala pred desiatimi rokmi od Leteckej amatérskej asociácie SR oficiálne povolenie na prevádzkovanie školy. Každoročne traja jej inštruktori vycvičia asi 60 nových pilotov, teda 70 percent všetkých nových adeptov tohto športu. "Tento rok už máme takmer všetky miesta obsadené," vraví Peter Mensák. Ďalšie schválené výcvikové strediská sú v Plavnici neďaleko Starej Ľubovne a v Žiline.

Z turistu paraglider

"Všetko sa to pre mňa začalo pred sedemnástimi rokmi. Ako vášnivého turistu, ktorý sa nachodil po kopcoch hore-dolu, ma zaujal článok v časopise Letectvo a kozmonautika o paraglidingu. Okamžite ma to nadchlo. Zdalo sa mi úžasné vyštverať sa na nejaký vrch a nemusieť absolvovať bolestivý zostup. Namiesto toho zletím dolu ako vták."

Padákový klzák pôvodne vymysleli v NASA, aby zlepšili presnosť pristátia. Inšpirovali tak alpinistov a horolezcov vo francúzskych Alpách, ktorým sa nechcelo po úmornom výstupe na vrchol ešte náročnejšie zostupovať. "Prvý rok im to ešte nešlo, ale postupom času si padáky zdokonalili a techniku lietania postupne ovládli. Aj ja som si neskôr doniesol padák z Francúzska a začal ako prvý lietať v oblasti Nízkych Tatier. Premiérový let som však absolvoval vo Vysokých Tatrách z Lomnického sedla. A či si naň ešte spomínam? Na takú vec sa nezabúda. Štartoval som na okopírovanom padáku zo zahraničia a hneď pri premiére mi ho vyfúklo. Ešteže som bol vtedy vo výške štyristo metrov. Ten kolmý pád, ktorý nasledoval, sa mohol skončiť zle, ale napokon som sa z toho dostal."

Dopadol do kosodreviny

Prvý neúspech Petra Mensáka neodradil. Naopak vychovávateľa na vojenskej strednej škole v Liptovskom Mikuláši ešte viac inšpiroval. Neskôr učiteľstvo zanechal a začal sa paraglidingom živiť profesionálne. Ako majiteľ výcvikového strediska.

Lieta dodnes napriek tomu, že si už na padáku prežil vlastnú smrť. "Bolo to v Tatrách. V silnom vetre som sa zrazu dostal do závetria a začal cúvať. V tej chvíli som bol doslova hračkou v rukách prírody. Nemal som žiadnu šancu korigovať smer. Dostal som sa za kopec a zem sa nezadržateľne blížila. Vzdal som to. Myslel som si, že je po všetkom a v hlave sa mi začal odvíjať celý život. A potom sa mi päťdesiat metrov nad zemou padák znovu nafúkol, čím sa pád výrazne zbrzdil. Dopadol som do kosodreviny a nič sa mi nestalo." Vydýchol si a o pár dní šiel na kopec znovu.

Ruky pod zadok - maximálna brzda

Riadenie paraglidingového padáka je navonok nesmierne jednoduché. "Ak dáte ruky hore, je odbrzdené, ak pod zadok, brzdíte maximálne. Jediné, na čo si musíte dávať pozor, je, aby ste neprekročili rýchlosť vetra. Lebo vám vyfúkne padák a vy idete kolmo dolu."

Neznie to náročne, ale začiatky ani u nás neboli ľahké. "Lámali sa chrbtice, nohy, ba boli i smrteľné prípady. Popularite paraglidingu určite neprospievalo, že sa do médií dostal len vtedy, keď sa udialo niečo zlé," vraví dnes 37-ročný Mensák, ktorý je predsedom slovenských paragliderov.

"Našťastie časy sa zmenili a úrazov ubudlo. Aj preto, že sme sa dozvedeli veľa o meteorológii. Vtedy sme nevedeli takmer nič. Netušili sme, že k letu potrebujeme nestabilné vrstvenie atmosféry a ideálny vietor štyri až päť metrov za sekundu. Keď fúka silnejší než sedem metrov, je lepšie nespúšťať sa dolu. Naopak bezvetrie nám nevadí, proti vetru to ide oveľa ťažšie."

Počasie určuje všetko

Počasie je určujúci faktor vydareného či nevydareného dňa paragliderov. "Na májových majstrovstvách Slovenska na Straníku pri Žiline nám absolútne nevyšlo, a tak sa šampionát víťazov nedočkal. Neodlietali sme potrebné tri jazdy, a tak boli výsledky vyhlásené za neplatné. To je však v našom športe bežné."

Mensák s reprezentáciou vlani skončil. Aj preto, lebo niet peňazí na pravidelné štarty na vrcholných šampionátoch. "Majstrovstvá sveta sa každoročne striedajú s európskym šampionátom, no väčšina reprezentantov vydrží súťažiť len pár rokov. Všetko si totiž musia hradiť sami a to vydrží málokto. A keď už človek má rodinu, nemôže ju donekonečna okrádať."

Deviate MS hostilo tohto roku brazílske Valadares a Michal Orolín so Štefanom Bendíkom si v konkurencii 42 krajín vyjazdili 26. miesto. Pravidlá súťaže sú jednoduché. "Určí sa trasa a body, okolo ktorých treba preletieť. Vyhráva ten, kto je najrýchlejší. Buď sa dohodne hromadný štart, alebo letmý a pilot má dve hodiny na to, aby odštartoval. Sám si určí moment, kedy vyrazí."

Bez strachu to nejde

Aj skúsení paraglideri majú strach. "Ten je potrebný vždy. Hrdinov sú plné cintoríny. Obavy pred prvým letom dokážeme odstrániť. Len výnimočne sa stane, že sa niekto nový prihlási a nenájde odvahu spustiť sa."

Vo výcvikovom stredisku v Liptovskom Mikuláši sa dá absolvovať aj jednodňový kurz za 1700 korún, ten však Peter Mensák príliš neodporúča. "V takom prípade sa najprv pol dňa naháňate po lúke, aby ste sa naučili štartovať a potom dva-tri razy zletíte z kopca s prevýšením stopäťdesiat metrov. To vám veľa nedá." Efektívnejší je šesťdenný intenzívny výcvik za 8200 korún. "Čoraz väčší počet ľudí má záujem o tandemové lietanie, pri ktorom letia s inštruktorom. Predsa len, je to na začiatok menšie riziko."

Čo je paragliding?

Bezmotorové lietanie na padákovom klzáku (padáku), ktorý je vyrobený zo špeciálneho nepriepustného materiálu. Pri pohybe dopredu ho vzduch nafukuje tak, že vytvára profil krídla, a tak i vztlak, ktorý mu rovnako ako v prípade lietadiel umožňuje lietať. Kým klasický padák funguje ako cedidlo vzduchu, padákový klzák je skutočné krídlo, ktoré sa musí neustále pohybovať dopredu, inak sa zrúti.

Výkon padákového klzáka určuje tzv. kĺzavosť, čiže schopnosť doletieť čo najďalej pri udržaní určitej výšky. Štartuje sa buď rozbehnutím z kopca (k čomu potrebujete vyniesť na jeho vrch asi 16-kilovú výbavu), alebo s pomocou špeciálneho navijáka a lana. S padákovým klzákom sa zásadne neskáče z lietadla. Laici si ho často mýlia s parašutizmom a parasailingom (lietanie na lane za motorovým člnom).

Paragliding využíva svahové i termické prúdenie. Doba letu môže presiahnuť niekoľko hodín, počas ktorých sa dá preletieť niekoľko stovák kilometrov. Svetový rekord drží Kanaďan Will Gadd, ktorý v roku 2002 preletel 425 kilometrov. Priemerná výška letu je 300 až 1000 metrov. Angličan Robbie Whitall vystúpil 6. januára 1993 do výšky 4526 metrov nad morom. (zdroj: www.highandfree.com)

Pretekať vrcholovo vydržia naši paraglideri len krátko, všetko si platia sami, tak nezvládnu toľko medzinárodných podujatí, koľko by potrebovali. FOTO - ČTK/AP

Peter Mensák bol jedným z prvých paragliderov u nás. Už pár rokov ho jeho paraglidingová škola aj živí. FOTO - ARCHÍV