Zuzana Bartková sa narodila v Prahe, detstvo prežila v Liberci. Už ako pätnásťročná tancovala v libereckom divadle F. X. Šaldu. Vyštudovala Konzervatórium v Brne. Dva roky pôsobila v rakúskom Klagenfurte, dva roky v Grazi. Istý čas hosťovala v Prahe aj v Drážďanoch. V roku 1974 sa stala členkou a sólistkou Baletu SND v Bratislave. Jej manžel Emil Bartko je riaditeľom Baletu SND. Majú dvoch synov - 25-ročného Šimona a 17-ročného Lukáša. FOTO - PETER LEGINSKÝ

Nikto by nepovedal, že drobná baletka je mamou dvoch už takmer dospelých synov. A rovnako prekvapí, keď povie, že doma má niekoľko starých kníh s množstvom receptov písaných švabachom. Zažltnuté knižky opatruje s úctou a láskou, cení si ich dokonca viac ako rodinné striebro. V rodine sa totiž dedia z pokolenia na pokolenie. A práve vďaka tradíciám svojej rodiny Zuzana Bartková výborne varí. V tejto činnosti sa na radosť svojich troch chlapov dokonca vyžíva a kuchyňa je pre ňu relaxom.

Prepelice aj omáčky

V ich kuchyni kedysi šéfovala babička. "Vďaka nej sa u nás vždy dobre a veľa varilo aj pieklo. Mama síce varila dobre, no nerada. Túto vlastnosť som po nej, našťastie, nezdedila," hovorí Zuzana Bartková.

Jej stará mama pripravovala aj zložité jedlá, náročné na prípravu, ako sú rozmanité rôsoly, plnené holuby a prepeličky či divinu na rozličné spôsoby. "Dnes by sme si takéto jedlá mohli objednať len v superdrahých reštauráciách," hovorí bývalá sólistka Baletu SND. Z ľudovejších jedál mávali - ako správna česká rodina - bravčové s kapustou a knedľou a veľa druhov omáčok - od chrenovej cez cibuľovú, kôprovú, sviečkovú, vajcovú až po kyslú zemiakovú. V jedálnom lístku ich rodiny boli početne zastúpené aj vnútornosti, ktoré sa dnes považujú za nezdravé. "Keď si spomeniem na pľúcka na smotane mojej starej mamy, aj dnes sa mi takmer začnú slinky zbiehať."

Najrušnejšie u nich bývalo na Vianoce. Babička vypekala už od konca novembra, aby jej anglické pečivo postálo, ako sa patrí, a aby bolo na slávnostnom stole aspoň desať druhov zákuskov. V kuchyni všetko voňalo a keď bývali v Liberci, na balkónoch viseli divé zajace, bez ktorých si dlho potom nedokázala sviatky predstaviť. "Veď čo môže byť lepšie, ako zajac prešpikovaný slaninkou na smotane s brusnicami?"

V trikote sa kilá neutaja

Zuzana Bartková bola dieťa, ktoré rado lúpalo orechy a motkalo sa v kuchyni. Bola aj dobrým jedákom. Špenát a kôprovú síce nemilovala, no všetko ostatné zjedla s veľkou chuťou. Okrúhle dievčatko však milovalo aj tanec a chcelo sa stať tanečnicou. V štrnástich rokoch si preto Zuzana začala všímať svoju postavu. "Bolo to v čase, keď som robila prvé prijímačky do Prahy. V trikote totiž človek nič neutají. Na baletku nemám ideálnu postavu. Život by sa mi uľahčil, keby som bola o desať, pätnásť centimetrov vyššia."

Tlačenka bez chleba

Tanečnica, ktorá takmer tridsať rokov života venovala aktívne baletu, sa musela v jedení neustále kontrolovať. Ako prvé vylúčila zo svojej stravy zákusky a všetko sladké, neskôr si zvykala na mäso a zeleninu bez chleba, rožkov a ostatných príloh - zemiakov, ryže či knedle. Dodnes si dokáže pochutiť napríklad na tlačenke s cibuľou bez chleba. Keď ešte aktívne tancovala, hovorievala si: Keď raz budem na dôchodku, totálne sa objem. Ale nestalo sa. Hoci už aktívne netancuje a aj mierne pribrala, stále je štíhla. Cvičieva totiž trikrát do týždňa a hmotnosť si stále kontroluje.

Proti hladu so zeleninou

Keď začala kedysi tancovať v rakúskom Grazi, zistila, že obrovský výber zeleniny a ovocia jej pomáha udržať si líniu bez problémov. Na trhoch ju prekvapila záplava dovtedy pre ňu neznámych druhov zeleniny - čakanka, fenikel, rucola a množstvo šalátov, ktoré je pomáhali prekonať hlad.

Nie všetky baletky však museli prísne dodržiavať princípy zdravého stravovania. Zuzana poznala aj také, ktoré si ešte pol hodinu pred vystúpením dopriali dvadsať dekov šalátu s tromi rožkami, aj také, ktoré celé dni jedli iba sladkosti a prejedali sa čokoládami. Niektoré sa však dali na vínovú diétu - ráno, na obed aj na večeru 2 dcl bieleho vína, a nič iné. Ak v rakúskom súbore niekto neprimerane pribral, mohli ho vylúčiť. Dostal lehotu, v rámci ktorej musel schudnúť, a ak sa mu to nepodarilo, mal problém.

Recepty v maminých listoch

Sama si začala variť v šestnástich rokoch, keď prišla študovať na konzervatórium do Brna, kde bývala na priváte. Mame písavala - prosím ťa, pošli mi recept na vianočku. A tak jej mama posielala recepty a na druhú stranu listu vždy napísala, čo je doma nového. Keď prišli Vianoce a Zuzana musela kvôli predstaveniam zostať mimo domova, pokúsila sa aj piecť. Najprv to boli vanilkové rožky, neskôr svoj sortiment postupne rozširovala. Lásku k vareniu odovzdala už aj staršiemu synovi Šimonovi, ktorý ju dnes v kuchyni kedykoľvek rád zastúpi.

Sladký riaditeľ

A čo má rád Zuzanin manžel, šéf Baletu SND? Hoci zje všetko, neobľubuje to, čo pláva a lieta. Kačicou či rybou by mu nikto neulahodil. Za jeho najväčšie vyznanie lásky považuje Zuzana to, že keď ju kedysi pozval na rande a ona si objednala pstruhy, on ich solidárne zjedol tiež.

Kým ich synovia milujú sviečkovú a pečené bravčové s kapustou a knedľou, Emil Bartko je skôr na sladké. Okrem zákuskov má rád rezance s makom, šúľance a pirohy. Marhuľové, jahodové a iné ovocné knedlíky si dokonca vopred pripravuje aj do mrazničky.

Zuzana Bartková obľubuje aj držkovú polievku a zaprávané držky, jej manžel to však nemusí. No a pretože ona pochádza z Čiech a jej muž je košickým rodákom, svoje recepty doplnila aj o typický východniarsky plnený kapustný list, ktorý sa naučila pripravovať od svokry.

Recepty Zuzany Bartkovej

Bravčové jazyky v poľskej omáčke

4 bravčové jazyky, soľ, 4 cibule, maslo, 2 kávové lyžičky cukru, trocha šípkovej zaváraniny, trocha hladkej múky, ocot, za hrsť mandlí

Jazyky varíme do zmäknutia v slanej vode. Potom ich opláchneme v studenej vode a odblaníme. Nadrobno pokrájanú cibuľu pomaly dusíme. Potom ju posypeme troškou cukru a skaramelizujeme. Zapražíme hladkou múkou a pridáme vodu, v ktorej sa varili jazyky, a nadrobno pokrájané sparené mandle. Povaríme, ochutíme octom, osolíme a pridáme nadrobno pokrájané jazyky.

Syrová torta

300 g neúdeného eidamu, 3 vajcia, soľ, 1 dcl oleja, štipka bieleho aj čierneho korenia, 1 syr Lučina alebo iný žervé syr, trochu masla, cesnaku a čerstvej pažítky

Syr nastrúhame a pridáme k nemu 3 žĺtky, soľ, olej a koreniny. Zamiešame. Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh, ktorý pridáme do syrovej zmesi. Hmotu vylejeme do vymastenej a vysypanej formy a pečieme v rúre približne 25 minút. Upečené cesto vyklopíme a po vychladnutí prerežeme. Potom vymiešame syr s maslom a pretlačeným cesnakom a zmesou potrieme obe upečené vrstvy, ktoré spojíme. Vrch torty môžeme posypať pažítkou.

Vanilkové rožky

150 g hladkej múky, 105 g masla, 40 g vanilkového cukru, postrúhaná kôra z citróna, 1 žĺtok, 60 g nastrúhaných orechov, práškový cukor

Zo surovín vypracujeme hladké cesto, ktoré na chvíľu necháme schladiť v chladničke. Na doske vypracujeme valček a ručne tvarujeme malé rožky. Poukladáme na papier na pečenie a pečieme pri teplote 170 stupňov dvadsať minút. Trocha necháme vychladnúť a obaľujeme v práškovom cukre.