FOTO - REUTERS, SITA/AP
Európa alebo divoký Balkán? Albánci včera hlasovali v parlamentných voľbách, ktoré západný svet považuje za prelomové. Výsledok a ich priebeh majú predurčiť, či Albánsko začne hlbšie spolupracovať so Západom a neskôr sa možno stane jeho súčasťou, alebo si ako problémová krajina, naopak, cestu smerom k EÚ a NATO na čas zablokuje.
Test vyspelosti
"Priebeh volieb bude skúškou vyspelosti albánskej demokracie," varoval veľvyslanec EÚ v Albánsku Lutz Saltzman. Inými slovami, nie je dôležité kto vyhrá, ale akým spôsobom. Pochopil to aj albánsky prezident Alfred Mosiu. "Dôležitejší než výsledok bude, aby priebeh volieb zodpovedal demokratickým kritériám. Ak uskutočníme slobodné, čestné a demokratické voľby, budeme víťazi všetci," odkázal prezident Mosiu skôr politikom ako voličom. V opačnom prípade hrozí zmrazenie spolupráce so západnými partnermi. Brusel, napríklad, zruší vyhliadky Tirany na podpísanie Asociačnej a stabilizačnej dohody s EÚ.
Od pádu komunistického režimu pred štrnástimi rokmi zatiaľ každé voľby vyvolali pochybnosti o regulárnosti. Voľby preto starostlivo sledovalo okolo 500 medzinárodných a vyše 3-tisíc lokálnych pozorovateľov. Tí kritizovali, že vo viacerých rurálnych oblastiach sa volilo bez občianskeho preukazu, v skupinách či opakovane. Podľa hovorcu volebnej komisie Ertona Sinaniho samotná volebná nedeľa bola pokojná a bez incidentov. Už okolo poludnia podľa neho hlasovalo vyše 30 percent voličov. "Je to veľmi dobrá účasť, prvých sedem hodín je zvyčajne pomalších," citovala Sinaniho agentúra Reuters.
Z takmer 5-tisíc volebných miestností podľa neho len šesť neotvorilo načas.
Vyrovnaný duel
Posledný prieskum dával rovnaké šance dvom odvekým rivalom: súčasnému premiérovi Fatosovi Nanovi a bývalému prezidentovi Sali Berišovi. Kým Nanových socialistov preferovalo 34 percent voličov, Berišovej Demokratickej strane by dalo hlas 35 percent.
Okrem podobných preferencií majú obidvaja takmer identický program: od zníženia korupcie až po vstup do EÚ a NATO. Odlišujú sa len v kritike súpera. O premiérovi Nanovi jeho súper hovorí ako o najskorumpovanejšom politikovi. Berišovi zase Nano pripomína záver jeho prezidentského obdobia, keď pyramídové hry v roku 1997 zruinovali takmer každého druhého Albánca. V krajine vtedy zavládol chaos, ktorý sa skončil stovkami mŕtvych.
Nech už z duelu Nano - Beriša vyjde ako víťaz ktokoľvek, na zostavenie vlády bude pravdepodobne potrebovať koaličného partnera. A tým tretím povestným jazýčkom na váhach môže byť expremiér Ilir Meta a jeho Socialistická strana pre integráciu.
Apatia
Bežných voličov na rozdiel od Západu včerajšie voľby nevzrušovali. "Všetci hovoria rovnaké slová," citovala AP dvadsaťdvaročnú Elonu, ktorá do poslednej chvíle nevedela, či vôbec pôjde voliť. Podobne rozmýšľal aj 50-ročný Mereme Lila. V krajine bežne nefungujú ani tie najzákladnejšie veci ako elektrina či dodávka vody. "Nič, čo máme, nie isté," sťažuje sa Lila z predmestia Tirany. Týždeň pred voľbami tam po dlhšom čase zapojili elektrinu. "Keď bude po voľbách, znovu to prerušia, uvidíte," dodáva Lilov sused, podľa ktorého je úplne jedno, kto vyhrá.
Albánske parlamentné voľby
O hlasy voličov súperí 27 politických strán a koalícií s 1253 kandidátmi.
Prvýkrát sa do jednokomorového parlamentu 100 poslancov volí väčšinovým systémom a zvyšných 40 pomerným.
Počet oprávnených voličov: 2,8 milióna
