Bol vedúcou osobnosťou národnoemancipačného hnutia Slovákov, patril medzi najvýznamnejšie a najpopulárnejšie osobnosti slovenského národného života. V r. 1828-29 bol slovenským farárom v Pešti, neskôr profesorom filozofie na Kráľovskej akadémii v Záhrebe, v r. 1847-50 záhrebským kanonikom. Ako banskobystrický biskup od r. 1851 sa rozhodujúcou mierou zaslúžil o poslovenčenie miestneho gymnázia, o rozvoj slovenských ľudových škôl i nedeľných škôl pre dospelých. V r. 1861 viedol slovenskú deputáciu do Viedne k cisárovi s Memorandom národa slovenského, v r. 1863 viedol do Viedne aj matičnú delegáciu. V r. 1863 ho zvolili za prvého predsedu Matice slovenskej. Narodil sa 29. októbra 1797 vo Veselom, okr. Trnava.