Do Karlových Varov už Alexandra Payna raz volali. Ešte predtým, ako nakrútil Bokovku, mu chystali retrospektívu. "Vravel som si, čo za zúfalý festival to musí byť, keď chcú bilancovať moje tri filmy?!", smial sa Payne, evidentne spokojný a rád, že dnes na festivale je. FOTO - KVIFF

Všeličo si Alexander Payne dovolí, keď píše scenár a nakrúca v hollywoodskych štúdiách. Obchádza ich pravidlá, robí si po svojom. A nerobí to zle. Jeho filmy sa páčia divákom, kritike a s tým posledným, Bokovkou, dokonca získal aj Oscara za najlepší scenár podľa predlohy. Keď však príde na rozprávanie, tvári sa, že nevie, čo zaujímavé by mohol povedať.

Na festivale v Karlových Varoch sú jeho filmy zaradené v sekcii Fórum nezávislých. Ale on je na výraz nezávislý film citlivý, je lepšie ho pred ním nespomínať. O tvorbe ani filme to vraj nič nevypovedá. "Snažím sa len robiť dobrý film - pretože tých zlých je už veľmi veľa," povedal pred festivalovými novinármi. A snaží sa čisto intuitívne: "Jednu otázku ešte stále nemám zodpovedanú: Čo do čerta vlastne film je?"

Oporných bodov má zopár: potrebuje inteligentný, ľudský príbeh a k nemu vhodnú formu. Výsledok by mal byť dlhý približne dve hodiny. Nemusí to byť komédia, ale mal by v tom byť vtip. A bez čoho sa zaobíde? Bez veľkých hrdinov. Nepokojní a nespokojní ľudia, neistí, nevýrazní, mierni stroskotanci - to sú postavy, ktoré má rád.

A nepotrebuje na ne slávne mená, známe a na prvý pohľad šarmantné herecké tváre. "Nikdy nepíšem s konkrétnymi hercami v mysli. Občas si niekoho v nejakej úlohe predstavujem, ale nemusí to byť nikto žijúci. Keď som robil na debute Občianka Ruth, skúšal som si predstaviť, akoby to zahrala Giulietta Masina."

Payne debutoval pred deviatimi rokmi, odvtedy nakrútil Kto z koho, O Schmidtovi a Bokovku. Na každom scenári pracoval spolu s Jimom Taylorom. Spolu majú jednu zásadu - nikdy pri písaní nemyslia na to, či a kde získajú na svoj príbeh peniaze. Do štúdia sa vyberú až vtedy, keď majú scenár poriadne prepracovaný a cítia, že zaujme na prvý šup, bez toho, aby na ňom ktosi ešte vyžadoval nejaké zmeny.

"Keď je schválený, Jimova robota sa končí. Čo sa s príbehom stane pri nakrúcaní, o tom rozhodujem už len ja," hovorí Payne. A zároveň trvá na tom, že bude mať konečné slovo aj pri strihu. Hollywoodske štúdiá sa ho neradi vzdávajú, ale on s tým akoby žiadny problém nemal: "Stačí sa ich opýtať."

Alexander Payne kedysi študoval históriu a španielsku literatúru a chvíľu rozmýšľal, že bude novinárom. To, že sa nakoniec nechal zlákať filmovými príbehmi, nepovažuje za žiadny veľký zvrat - vždy ich mal rád. Len si myslí, že sa o nich bude učiť celý život: "Som večný študent, a mám šťastie, že som za to platený."

Teraz pripravuje Nebrasku, prvý film bez Jima Taylora a prvý v čiernobielom. Mal by byť o mexických prisťahovalcoch a formou by sa mal blížiť k dokumentu. Podrobnosti sú zatiaľ bez záruky, Payne si totiž potrpí na tom, aby boli jeho debaty s divákmi a novinármi vtipné, trochu zahmlievali pravdu a popierali jeho režisérsku dôležitosť.