Američan Howard Phillips Lovecraft (1890-1937) sa stal klasikom hororového žánru. Ako sa však na poriadnych outsiderov sluší a patrí, stal sa ním až po smrti.
Samotár a smoliar, ale tiež čudák, ktorý sa zaoberal astronómiou, obeť rodičov, ktorí obaja skončili v psychiatrickej liečebni. Ešte predtým matka syna izolovala od sveta a vyhlasovala, že porodila monštrum. Opisujem tieto fakty z doslovu Posol z Temnoty, ktorý napísal Peter Uličný, tiež preto, že podobné monštrum je hlavnou postavou Lovecraftovej knihy. Lovecraft (a dobové fotografie o tom svedčia) vyzeral totiž už v štyridsiatke ako starec, s voskovobielou pokožkou, úzkou lebkou a „nosferatovsky pretiahnutou tvárou“. Monštrá tejto knihy, predovšetkým Ch. D.Ward, vyzerajú podobne zlovestne, od dvestoročných oživnutých mŕtvol nakoniec ani nemôžeme očakávať nič iné. Ward totiž nadobudol podobu Josepha Curwena, čierneho mága z predminulého storočia, zlosyna, v ktorého diele a tiež aj v živote pokračoval.
Lovecraft rozvíja svoj príbeh pomaly, dômyselne a tak, aby čitateľ skôr tušil, ako vedel, čo bude ďalej: ako majster vo svojom odbore aplikuje svoje korenie hrôzy po kúskoch. Táto kniha má vlastne dva príbehy, ktoré sa na konci spoja do jedného, keď Curwen a Ward sa zlúčia do jednej monštruóznej postavy.
Curwen je čarodejník, ale to sa dlho len tuší, predovšetkým je to vážený, aj keď čudný obyvateľ mesta Providence. Až keď sa začne strácať služobníctvo a Curwen nakupuje stále viac otrokov, začne byť ľuďom podozrivý. Ešte viac znepokojujú obyvateľov mesta nákupy „obrovského množstva mäsa a čerstvej krvi“, oprávnene sa im zdá, že pre trojčlennú domácnosť je to absurdné množstvo. Naozajstný des sa ich však zmocní potom, čo sa dozvedia, že Curwen a jeho kumpáni vykrádajú „hroby všetkých vekov v nádeji, že získajú z prachu najväčších mužov tohto sveta zlomok navždy strateného poznania“.
Pripomeňme len, že dnes sa podobným cieľom, totiž získať celistvú genetickú matricu (a tiež klonovať a vytvárať umelé bytosti) zaoberajú tímy vedcov, no verejnosť a tiež zákonodarstvo sa na tieto experimenty pozerajú nevľúdne, tušia ich katastrofálne následky. Lovecrafta môžeme teda označiť za vizionára svojho druhu. „Iba málo textov sa vyrovná metafyzickou veľkosťou tomu, kde sa H. P. Lovecraft pokúša opísať nepredstaviteľné dobrodružstvo prebudeného človeka, ktorému sa podarilo pootvoriť túto bránu a ktorý sa tak snažil prekĺznuť tam. Boh vládne za nekonečnom,“ napísali o majstrovi literárnej hrôzy Bergier a Pauwels, autori Jitra kouzelníků.
Prípad Charlesa Dextera Warda je jeden z troch Lovecraftových románov, vraj ten najlepší. Táto rozsahom väčšia poviedka (povedali by sme novela, keby nešlo o príbeh magického premostenia vekov) nezodpovedá požiadavkám, aké kladieme na román, neobsahuje žiadne majstrovské dialógy, brilantné črty povahopisné a tiež žiadnu mimoriadnu dynamiku deja. Lovecraftov príbeh vystihuje predovšetkým podstatu zla, ktoré nepozná pokojný stav a zväčšuje sa, hoci veľmi nenápadne a pomaly. Zla meniaceho sa tela a prelievajúceho sa ektoplazmaticky, ako to vystihujú surreálne ilustrácie Aleny Šefčákovej.
Autor: JIŘÍ OLIČ(Autor je básnik a publicista)
