Nielen médiá a tradičné prostriedky reklamy využívajú francúzski politici na to, aby pritiahli pozornosť voličov. Už tradične je knižný trh pred prezidentskými voľbami zaplavený množstvom kníh o politike a politikoch. Niektorí si trúfajú predať svoju politickú víziu vo forme rozsiahlej knižnej analýzy, ďalších analyzujú z rôznych pohľadov známi i menej známi publicisti. Nechýbajú ani predvolebné hity - odhalenia zo zákulisia politiky, ktoré hýbu percentami predvolebných prieskumov.
Najviac kníh sa venuje prezidentovi Jacquovi Chiracovi a premiérovi Lionelovi Jospinovi, ktorí s rovnakými šancami bojujú o prezidentské kreslo. O socialistovi Jospinovi hovorí šesť samostatných publikácií, o neogaullistovi Chiracovi dve. Jospina najviac obhajuje na stránkach kníh i päť jeho ministrov.
Jedno z najväčších prekvapení kampane, že sa Chirac medzi dvoma kolami prezidentských volieb v roku 1988 tajne stretol so šéfom krajne pravicového Národné frontu Jeanom-Marie Le Penom a žiadal ho o podporu, preniklo na verejnosť tiež v knižnej forme. Napísal o tom novinár Erik Zemmoura a Le Pen jeho odhalenia niekoľkokrát verejne potvrdil. Spojenie s xenofóbnym ultranacionalistom Le Penom je to posledné, čo Chirac pred voľbami potrebuje, a tak sa od celej veci dištancuje a kritizuje tých, čo proti nemu vedú „ohováračskú kampaň“.
Takto reagoval Chirac na všetky doterajšie obvinenia v sérii politických afér a takto zrejme bude reagovať aj na knihu bývalého sudcu Erika Halphena, ktorý sa dlho, neúnavne a bez výsledku pokúšal dostať hlavu štátu pred súd. Halphen nedávno odstúpil s kritikou „dvojrýchlostnej francúzskej spravodlivosti“, pred ktorou prezidenta nepriestreľne chráni imunita. Objavenie jeho knihy na pultoch zrejme ešte viac zdrží oficiálne oznámenie Chiracovej kandidatúry, ktorý to, rovnako ako Jospin, odďaľuje a čaká na „najvhodnejšiu“ chvíľu.
Popri serióznych analýzach je na pultoch kníhkupectiev i „ľahšie“ čítanie o politikoch. Novinárka Caroline Pigozziová v knihe Jacques a Bernadette v súkromí píše, že prvá dáma Francúzska medzi priateľmi rada a perfektne imituje svojho manžela, čo prezidenta veľmi dráždi. Chirac vraj v 60. rokoch natoľko obdivoval herečku Brigitte Bardotovú, že jej napísal, aby ju požiadal o fotografiu s venovaním, a bol veľmi sklamaný, keď nedostal odpoveď.
(čtk, kl)
