Štokholm 5. februára (TASR) - Švédsku spisovateľku Astrid Lindgrenovú pochovajú 8. marca. Svetoznáma autorka detskej a mládežníckej literatúry zomrela minulý týždeň v Štokholme vo veku 94 rokov.
Jej príbuzní oznámili, že pri určovaní termínu pohrebu zohral úlohu aj marcový Medzinárodný deň žien. "Dátum vyhovoval všetkým príbuzným," vyhlásil jeden z Lindgrenovej literárnych agentov Lennart Frick.
S najvýznamnejšou autorkou detských kníh by sa svet mal teda rozlúčiť viac ako mesiac po jej smrti v štokholmskej katedrále Storkyrkan, kde sa okrem iného zosobášil aj švédsky kráľovský pár Karol XVI. Gustáv a kráľovná Silvia, pôvodom z Nemecka. Na omši sa očakáva účasť viac než desaťtisíc ľudí. Po poslednej rozlúčke ju prevezú do jej takmer 300 kilometrov vzdialeného rodiska Vimmerby. Lindgrenová si želala byť pochovaná vo Vimmerby vedľa svojho manžela.
Astrid Lindgrenová, ktorá vyštudovala za sekretárku a vydala sa za šéfa miestneho motoklubu, debutovala ako literátka v roku 1944. O rok neskôr napísala pre svoju chorú dcérku dielo, ktoré ju preslávilo ďaleko za hranicami Škandinávie. Nielen Pippi Dlhá pančucha, ale aj viaceré z ďalších autorkiných diel (Detektív Kalle Blomquist, Rasmus na vandrovke, Deti z Bullerbynu, O princeznej, čo sa nechcela hrať, Emil z Lönnebergu, Emil ešte žije, Bratia Levie srdce, Zbojnícka dcéra Ronja) poslúžili ako námet pre štyri desiatky filmových a televíznych projektov.
Angažovanosť Lindgrenovej za "spravodlivosť, nenásilie a porozumenie voči menšinám, ako aj za jej lásku a starostlivosť vo vzťahu k prírode", ocenili v roku 1994 alternatívnou Nobelovou cenou. Zosnulá spisovateľka, ktorá už v roku 1952 ovdovela a v starobe takmer oslepla, bola aj laureátkou početných švédskych a medzinárodných literárnych a spoločenských ocenení, vrátane Medaily Hansa-Christiana Andersena (1958).
3 20 mic juh
