Berlín 5. februára (TASR) - Praví upíri vstávajú v noci z hrobov a pijú živým ľuďom krv. Boja sa svetla, na svojich potulkách sa zásadne vyhýbajú krížom a nenávidia cesnak. Sú to len fantastické výplody spisovateľov hororov? No podľa nemeckých vedcov, biológa Franka Möbusa a literárneho vedca Thomasa Croziera z Oldenburgu majú tieto strašidelné predstavy svoj reálny základ, tvrdí denník Die Welt.
"Keď pre niekoľkými storočiami zomrel niekto z rodiny a o krátky čas ho - najskôr z dôvodu infekčných ochorení - nasledoval niektorý príbuzný, stávalo sa, že telo len nedávno pochovaného nebožtíka vyniesli hrobári z jamy von a zistili, že dotyčný má peknú ružovú farbu tváre a krvavočervené pery.
Dnes sa už vie, že tento jav je úplne prirodzený a súvisí s postupným rozkladom ľudského tela. V stredoveku sa však táto záhada dávala do súvisu s pokračujúcim životom zosnulého. Ľudia verili, že dotyčný človek nezomrel, za určitých okolností blúdi po svete - a saje krv iným. Tak vznikali povesti o upíroch, škodiacich živým," hovorí Frank Möbus.
Voči upírom sa ľudia v stredoveku bránili rôzne: prepichovali mŕtvemu srdce šípom, oddeľovali hlavu od tela, prípadne telesné pozostatky spálili.
Dnes už len málokto vie, že pojem "vampír" zaviedol do literatúry jeden z najväčších literárnych klasikov Johann Wolfgang Goethe. Vo svojej balade Nevesta z Korintu, v ktorej zvedie upírka svojho ženícha, okorenil vampirizmus pikantnou dávkou erotiky. Pozornosť fantastickým krvilačným postavám venovali aj iní básnici a prozaici.
Až írsky spisovateľ Bram Stoker (1847-1912) spojil v roku 1897 vampirizmus s historickou postavou rumunského kniežaťa Vlada Tepesa (1431-76), z histórie známeho aj pod prezývkou Dracula. Od konca 19.storočia je gróf Dracula jednou z najznámejších literárnych postáv.
Renesanciu príbehov o vampíroch zažíva ľudstvo momentálne od roka 1984. Literárni vedci tvrdia, že príbehy o živých nebožtíkoch sa začínajú vo zvýšenej miere objavovať vtedy, keď svet zaregistruje novú ničiacu chorobu alebo celosvetovú epidémiu nákazy.
Rok 1984 bol z tohto pohľadu skutočne veľavýznamný - práve v ňom definovali vedci po prvý raz vírusové onemocnenie AIDS, uzatvára nemecký denník.
jč dem
