FOTO
Spisovateľ, ktorého bolela Hlava
Joseph Heller (1923-1999) je viac než len autorom slávneho románu. Vniesol do kultúry tejto doby pojem, ktorý pravdepodobne prežije aj do ďalšieho storočia. Hlava XXII (Catch-22) sa stala jednou z najpoužívanejších fráz angličtiny a prostredníctvom prekladov prešla aj do iných jazykov. Stala sa symbolom absurdity, nátlaku inštitucionalizovanej moci nad jednotlivcom, byrokratického perpetua mobile, ktoré sa nikdy nevyčerpá ani nepokazí. Sama kniha sa stala zdrojom kultu, mýtov i mystifikácií. Tvrdí sa napríklad, že je to protivojnový román. Nie je to celkom presné. Vojna je iba vonkajšou kulisou, pretože ten naozajstný konflikt je medzi jednotlivcom a organizovanou spoločnosťou so svojimi donucovacími prostriedkami.
John Yossarian je vsotený do sveta, ktorý je plný absurdity: "Dnes tu máme veľmi významného hosťa, generála Peckema z Osobitných jednotiek, ktorý nám všetkým obstaráva pingpongové rakety, komiks a estrádne súbory. Tento nálet chcem venovať jemu. Choďte a bombardujte - za mňa, za vlasť, za Boha a za veľkého Američana generála P. P. Peckema. A všetky bomby pekne pozhadzujte na jedno miesto!"
Heller mal túto tematiku dôkladne zažitú - ako letec amerického letectva absolvoval šesťdesiat akcií, pri ktorých sádzal "bomby pekne na jedno miesto". Ako čerstvý maturant, mal vtedy iba osemnásť! Celých dvadsať nasledujúcich rokov sa vyrovnával s touto traumou tým, že pripravoval a písal svoj prvý román. Hlava XXII sa stala nielen tromfom americkej literatúry, ale aj osobným triumfom autora. Treba však dodať, že aj jeho traumou. Na výčitky, že po Hlave XXII nenapísal už nič také dobré, Heller lakonicky odsekol: "Ale ani nikto iný." Po čase síce podľahol pokušeniu recyklovať starú látku, ale pokračovanie Hlavy XXII v podobe románu Záverečná! bolo skôr nostalgickým remakeom.
Zato iné Hellerove romány s inými hrdinami, inými prostrediami, ale rovnakou tematikou manipulácie s jednotlivcom, sa slávnemu debutu vyrovnajú. Ak aj nie ohlasom a predajnosťou, tak aspoň literárne. V románovej freske Niečo sa stalo sa navonok deje toho málo - absurdná, ale aspoň akčná realita vojny je nahradená zabezpečenou, prosperujúcou rutinou amerického sna (i dňa). Nálety bombardérov sa menia na nálety hlavnej postavy Boba Slocuma na územia svojich blízkych i spolupracovníkov.
Román Gold nad zlato je rýpaním sa vo vlastnom živote, odpoveďou na otázky čo to znamená byť intelektuálom a Židom v Amerike. V tomto vymedzení je sila i slabina Golda. Ďalšie knihy, ktoré prichádzajú postupne aj k nášmu čitateľovi, Boh vie, Nebolo mi do smiechu, Vtedy a teraz, Nemaľujte si to alebo kolekcia brilantných poviedok Hlava nehlava, mali obyčajne na obálke reklamný slogan: od Josepha Hellera, autora Hlavy XXII. To svedčí o tom, že verejnosť už nikdy neodpustila autorovi silu jeho prvej knihy a všetky nasledujúce merala týmto neobyčajným výkonom.
Sám autor akoby na vlastnej koži (a vlastnom tele) prežil yossarianovský údel, keď sa začiatkom osemdesiatych rokov ocitol na dva roky v nemocnici. Hlava XXII potrestala simulanta Yossariana chorobou svalstva jeho stvoriteľa. Keď roku 1999 Heller zomrel, bolo jasné, že svojím dielom, ba dokonca jedinou knihou a ešte k tomu jediným slovným spojením sa stal nesmrteľný. To krátke spojenie znie: Hlava XXII.
DANIEL HEVIER
Hlava je aj na filmovom plátne
Hoci sa Joseph Heller v jednom z prvých vydaní svojej knihy posťažoval na nezáujem "serióznych" médií o jeho knihu, u čitateľov už bola dávno bestselerom - hlášky z nej čoskoro zľudoveli a pojem Hlava 22 začal fungovať ako nová skratka pre nezmyselnosť byrokracie akéhokoľvek druhu. Hollywood v Hellerovom románe rozpoznal veľký potenciál a tak sa v roku 1970 mohla zrodiť jeho filmová verzia s plejádou vtedajších hviezd.
Režisér Mike Nichols sa dostal k Hellerovi čerstvo ovenčený skvelým úspechom svojho filmu Absolvent, kde zažiaril Dustin Hoffman. Do úlohy Yossariana si vybral všestranne talentovaného Alana Arkina, generála Dreedla skvele stvárnil Orson Welles a v postave kaplána spoznáte napríklad Anthonyho Perkinsa, kšeftára Mila Minderbindera si vychutnal Jon Voight, hudobník Art Garfunkel si strihol kapitána Natelyho. A autor scenára Buck Henry sa obliekol do uniformy plukovníka Korna.
Na filmovú podobu Hlavy 22 existujú len dva názory: buď tým filmom ľudia opovrhujú a považujú ho za znásilnenie predlohy, alebo ho nekriticky vychvaľujú. V každom prípade dnes sa k nemu môžete dostať vo videopožičovniach alebo si ho vystriehnuť na niektorej zo satelitných televízií.
V roku 1973 ešte vznikol rovnomenný televízny film, v ktorom hlavnú úlohu stvárnil Richard Dreyfuss. Jasnou ozvenou absurdity Hlavy 22 sa stal veľmi populárny seriál Roberta Altmana MASH, ktorý bol posadený do obdobia kórejskej vojny a na začiatku 90. rokov sme ho mohli vidieť aj na našich obrazovkách v skvelom českom dabingu.
(her)
Originál či kópia?
Niekoľko rokov po Hellerovej smrti v decembri 1999 sa objavili vášnivé diskusie o tom, do akej miery sa pri písaní inšpiroval knihou Louisa Falsteina Face of a Hero (Tvár hrdinu). Tento román totiž vznikol o celú dekádu skôr a jeho autor v ňom opisuje príbehy bombardovacej eskadry sústredenej na základni v Stredozemnom mori počas druhej svetovej vojny. Zatiaľ však nikto jednoznačne nespochybnil, že Hellerovi sa podarilo vytvoriť dokonalé dielo, ktoré svojím absurdným humorom oslovuje stále nové generácie čitateľov, a stvoriť jednu z najpoužívanejších fráz v anglickom jazyku. Hlavu 22.
Výroky
"Keď vyrastiem, chcel by som byť malým chlapcom."
"Za zdravie si človek peniaze nekúpi."
"Kedysi som si myslel, že ak o niečom nebude nikto vravieť, nebude to pravda."
Joseph Heller
FOTO
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Bluesman a moderátor televíznej relácie Metro Erich Boboš Procházka projekt Svetovej edície denníka SME pozorne sleduje. Špeciálne ho potešila informácia, že jubilejným štyridsiatym titulom sa stal kultový román niekoľkých generácií Hlava XXII od Josepha Hellera. Tento Američan totiž patrí medzi najobľúbenejších autorov známeho slovenského hudobníka.
"S Hellerom som sa stretol ešte veľmi dávno, za starého režimu, keď sa mi dostala do rúk kniha Hlava 22. Bola to jedna zo zásadných kníh môjho života, dokonca boli časy, keď som z nej vedel citovať celé odstavce," zaspomínal si nostalgicky Erich Boboš Procházka, keď sme mu knihu priniesli do bratislavskej predajne hudobnín, kde pracuje. "Do Hellera som sa doslova zbláznil a prečítal som od neho všetko, čo u nás vyšlo. Považujem ho za veľmi múdreho a dobrého človeka. Ľuďom by som poradil jediné - prečítajte si ho, stojí za to!" odkázal hudobník všetkým čitateľom denníka SME a záujemcom o projekt Svetovej knižnice. (peb)
