BRATISLAVA – Platobné karty zažili v poslednom desaťročí na Slovensku nebývalý úspech. Množstvom plastových peňazí sme takmer dobehli vyspelý svet. V porovnaní s ním sa však u nás využíva karta omnoho menej. Hoci cesta do otvoru v bankomate je našim kartám známa, omnoho menej ju používame ako samotné platidlo.

Jedným z dôvodov je slabá kúpyschopnosť obyvateľstva najmä v zaostalých regiónoch. O pohodlie platiť kartou sa však pripravujeme aj tým, že platobným kartám neveríme alebo nerozumieme.

Dobiehame svet

V roku 1992 registrovalo Autorizačné centrum Slovenska o niečo viac ako 8000 platobných kariet. V minulom roku tento počet prevýšil sumu 800-tisíc. Približne toľko je kariet Slovenskej sporiteľne, ktorá má vlastné autorizačné centrum. „Dá sa povedať, že tretina ľudí na Slovensku má platobnú kartu,“ tvrdí námestník a člen predstavenstva ACS Jozef Dvorský. Hoci na Západe majú ľudia často viac ako jednu kartu, podielom ľudí s platobnou kartou sa mu vyrovnáme.

Podstatný rozdiel však pretrváva v používaní kariet. „Vzhľadom na historický vývoj, keď bola naša spoločnosť hodnotená ako silne hotovostne orientovaná, je ešte stále najčastejší spôsob použitia karty výber hotovosti z bankomatu,“ povedal Peter Šmíd, riaditeľ úseku kartových produktov Slovenskej sporiteľne.

Na bankomatoch prebehlo v minulom roku viac ako 41 miliónov transakcií a ich finančný objem dosiahol 40,3 miliardy korún. V porovnaní s tým predstavuje 5,4 milióna transakcií v objeme 3,4 miliardy korún na POS termináloch (v obchodoch, v reštauráciách, na benzínových pumpách) len jednu desatinu.

Máme obavy

To, že karty používame v obchodoch len zriedka, má viacero príčin. „Dostatok POS terminálov je len v Bratislave a v kúpeľných a turistických centrách,“ vysvetlil Dvorský.

Ak chce obchodník umožniť svojim zákazníkom platenie kartou, musí si zaobstarať POS terminál. Ten stojí približne 25- až 30-tisíc korún a v chudobných oblastiach je to pre obchodníka priveľký luxus. Obchodník sa po dohode s bankou môže k terminálu dostať aj omnoho výhodnejšie. Náklady však tvoria aj telekomunikačné poplatky za pripojenie k ACS.

Ďalšiou prekážkou je naša nedôvera k plateniu kartou a pocit istoty, keď máme v peňaženke skutočné peniaze. Predstava „trapasu“ v reštaurácii či obchode v dôsledku zlyhania siete obmedzuje ochotu zaplatiť za tovar kartou. Dvorský však upozornil, že táto obava nie je opodstatnená: „Dostupnosť nášho systému je rovnaká ako na Západe a predstavuje približne 99,95 percenta.“ Výpadky napríklad v čase predvianočných nákupov sú dôsledkom preťaženosti siete. „Aj v takom prípade však stačí, ak sa o platbu alebo o výber z bankomatu pokúsime viackrát,“ dodal.

Prirodzenou bariérou je aj obava z bezpečnosti svojich peňazí pri platbe kartou. Väčšina prípadov zneužitia sa však viaže na neoprávnené platby na internete a priama platba či výber z bankomatu sú takmer absolútne bezpečné. Každý však musí dodržiavať bežné bezpečnostné opatrenia, o ktorých informuje banka pri predávaní karty.

Budúcnosť je v komforte

„Otázka je, či a dokedy bude žiť platobná karta,“ tvrdí námestník ACS. Budúcnosť bude podľa neho patriť distribučným kanálom založeným na mobilnej komunikácii a internete.

Už v súčasnosti sa pripravujú technické podmienky na možnosť platiť mobilným telefónom. Rozhodujúci pre uplatnenie nových technológií bude komfort platenia, doplnkové služby a transakčné náklady.

Medzinárodné poplatky za jeden výber z bankomatu sú približne 80 korún. U nás väčšinu týchto nákladov znášajú banky, tie si však často uplatňujú u zákazníka čiastočnú úhradu v prípade, že si peniaze vyberú z bankomatu konkurenčnej banky.

JURAJ JAVORSKÝ