Špinavý riad v dreze, neporiadok na linke, šaty porozhadzované v obývačke, kopec nevyžehlenej bielizne, poloprázdna chladnička, lepkavé škrvny na dlážke. Poznáte to? A vám sa nič nechce. Máte pocit, že na vás všetko padá. Cítite sa ako mravec pod čoraz väčším nákladom. Už je toho priveľa. Ste dokonca takí unavení, že vleziete do nepostlanej postele oblečení? Ráno civiete do skrine a nie ste schopní si vybrať niečo, aby to ladilo? Make up? Na ten ani nepomyslíte. Zvalíme to na prepracovanosť, jarnú únavu, alebo je to niečo iné?Pandémia únavy? Niektorí svetoví odborníci varujú, že rozmery, ktoré na začiatku 90. rokov nadobudol syndróm chronickej únavy, dosahujú už hranice pandémie. Budeme sa naozaj o pár rokov tmoliť po tejto zemeguli ako mátohy, ktorým je zaťažko zaviazať si aj šnúrky na topánkach? Má to byť daň za našu zničujúcu aktivitu?

Chronický únavový syndróm (CFS – chronic fatigue syndrom) nie je novým módnym hitom, trpela ním aj Florence Nightingaleová, známa anglická ošetrovateľka, zakladateľka Červeného kríža. V päťdesiatke náhle ochorela na mučivú slabosť, ktorá ju definitívne pripútala na lôžko až do smrti. Aj Darwin trpel v 19. storočí na ťažkú chronickú chorobu so všetkými príznakmi CFS. Chronická únava sa nevyhýba ani športovcom, krasokorčuliarka Tamara Ševčenková sa na ňu liečila dva roky. Syndróm chronickej únavy môže postihnutému úplne zmeniť život, k fyzickým poruchám sa pridávajú aj poruchy intelektu, zhoršenie pamäti a človek stráca schopnosť vykonávať svoju prácu. Niektorí z pacientov dokonca nemôžu ani pracovať, musia si ľahnúť a sú odkázaní na cudziu pomoc.

Chronická únava

zničí aj manželstvo

Chronická únava je fenomén, ktorý dokáže potichúčky, nenápadne, ale systematicky zničiť manželstvo, nádejný vzťah, z úspešného človeka urobiť pasívnu bábku. Najmodernejšími prístrojmi síce dokážeme zmerať všeličo – fyzickú výkonnosť, kapacitu pľúc, intenzitu stresu, duševné schopnosti. Čo však lekári ešte stále nedokážu objektívne zmerať, je práve únava. Lekárovi často nezostáva nič iné, len uveriť tomu, kto sa na únavu sťažuje. „Z medicínskeho hľadiska je únava subjektívny príznak, problém, ktorý pacient síce veľmi dobre vníma, sužuje ho, ale potvrdiť sa nedá, zmerať nejakým vyšetrením ho možno len veľmi ťažko,“ hovorí interný lekár MUDr. Ján Novotný. Zatiaľ čo krátkodobá únava lekára príliš neznepokojuje, dlhodobej by sa už mala venovať pozornosť. Taká únava totiž môže byť symptómom niečoho závažnejšieho.

Chronickým únavovým syndrómom vraj nikdy neochorejú egoisti a flegmatici, ohrozené sú najmä citlivé, úzkostlivé ženy a najmä tí, ktorí sa dlhodobo prepínajú v práci a žijú ustavične v strese.

Chorých pribúda, mnohí lekári však považujú túto chorobu skôr za akýsi módny hit posledných rokov. Nemeckí lekári napríklad odmietajú akceptovať túto chorobu ako zvláštnu diagnózu, naproti tomu Američania či Angličania o nej na kongresoch hovoria dokonca ako o pandémii. Podľa lekárskych diagnóz trpí syndrómom chronickej únavy viac ako pol milióna Američanov, niektorí odborníci hovoria až o dvoch miliónoch. Mnohým sa zdá, že svetový výskumný program sa rozbieha päť minút po dvanástej.

Na Slovensku ani odhadom nemožno povedať, koľko ľudí trpí týmto ochorením, a už vôbec nemožno hovoriť o presnom čísle. Mnohí lekári odmietajú vziať únavový syndróm na vedomie a takúto diagnózu by nikdy nestanovili. Podľa bratislavskej endokrinologičky je táto diagnóza takmer vždy predzvesťou nejakej vážnejšej choroby, čistý únavový syndróm však odberom krvi a vylúčením iných chorôb už u svojich pacientov diagnostikovala.

Problematická je aj liečba

Kým na fyziologickú únavu, vznikajúcu z neprimeranej fyzickej alebo duševnej námahy platí predovšetkým odpočinok, v prípade chronického únavového syndrómu krčia lekári zatiaľ bezradne plecami. Nepoznajú totiž príčinu syndrómu, hoci jeho poznanie už pokročilo. Únavovým syndrómom sa na Slovensku nezaoberá žiadne špecializované pracovisko, ako napríklad v Čechách, kde už niekoľko rokov funguje Centrum na liečenie chronického únavového syndrómu. Na Slovensku túto chorobu sledujú najmä lekári v Ústave klinickej a preventívnej medicíny, v teréne ju občas zachytia imunológovia a endokrinológovia.

Ľudia postihnutí únavovým syndrómom sú v skutočnosti veľkí nešťastníci, okolie a často aj lekári ich považujú za dramatických hypochondrov. O CFS možno hovoriť iba vtedy, ak lekári vylúčia iné choroby, ktoré sprevádza veľká únava, napríklad nádorové ochorenie, lymskú boreliózu, cukrovku, extrémnu nadváhu, psychiatrické choroby, najmä depresie, poruchy štítnej žľazy alebo drogy. Diagnostikovanie chronickej únavy je veľmi ťažké, pretože pokles výkonnosti, ťažké vstávanie z postele môžu byť tiež typickými príznakmi jarnej únavy, prípadne jesennej.

Nepodceňujme signály

organizmu

„Ten, kto má pocit, že je unavený vlastne po celý rok, by mal počúvnuť svoj organizmus a zistiť, čo je vo veci. Signál, ktorý telo vysiela, by sme nemali prehliadať. Môže ísť o prepracovanosť, nevyriešený konflikt v rodine či na pracovisku, o povírusový stav, ale aj o skryté nádorové ochorenie. Aj únave by sme sa mali naučiť načúvať,“ hovorí MUDr. Novotný.

Rady lekárov znejú tak banálne ako pri ostatných civilizačných chorobách – zdravý životný štýl, zdravá výživa, dostatok spánku. Aj pobyt v teple organizmus oslabuje. Na Slovensku je bežné vykurovať byty v priemere na 24 stupňov Celzia. V okolitých štátoch je to asi o tri stupne menej.

Vhodná je aj psychoterapia, lebo asi až 15 percent prípadov chronickej únavy zapríčinia psychické problémy, najmä neriešené osobné konflikty. „Každý by mal mať svoj psychoenergizér, teda niečo, čo mu dokáže urobiť náladu,“ hovorí psychologička Mária Hanúsková. Toto umenie podľa nej úzko súvisí so zrelosťou osobnosti. „Človek je dospelý tým, že prišiel na to, čo mu vyhovuje, svedčí, robí radosť. A na to je bohužiaľ niekedy celý ľudský život príliš krátky.“

EVA HRDINOVÁ