Autorka je dramaturgička Činohry SND.
Obdivujem dynamické striedanie sa prehovorov, asociatívne výbušnú nehu replík v hre Čistý dom.
Ako čo najhutnejšie, najľahšie a najšarmantnejšie vystihnúť obsah tohto titulu? Po dlhých útrapách nad touto úlohou zo mňa z ničoho nič vykĺzlo – takmer vážna komédia o tajnom upratovaní, nevinnej nevere a dokonalom vtipe.
A som s týmto sloganom viac ako spokojná, lebo keby som si ho nestranne prečítala, určite by som bola zvedavá.
Bez toho, aby ste sa sami presvedčili, že Čistý dom je naozaj magickou, bystrou, bolestnou, pôvabnou aj absurdnou demonštráciou spomínaných charakteristík, však ťažko posúdite, či si nevymýšľam a nepreháňam.
Aj Sarah Ruhlová si rada vymýšľa a preháňa a robí to tak, že to pôsobí neopakovateľne originálne a neuveriteľne samozrejmo. Sama hovorí: „Vymýšľanie príbehov je pre mňa antidepresívom. Keď mi je smutno, poviem niekomu niečo nezvyčajné a zábavné, preženiem niečo, čo sa mi stalo, aby som sa cítila lepšie a povzbudila druhých.“
Asi si myslíte, že vás nasledujúcimi riadkami chcem nalákať na našu novú premiéru v Štúdiu SND, že si skrátka plním pracovné povinnosti alebo sa nenápadne mancujem.
Parafráza názvu Kunderovho románu a navodenie dojmu, že si s dramatičkou nebodaj tykám, Sarah sem a Sarah tam... Vlastne máte pravdu, oslovili ma na tento článok a Sarah trochu úchylne považujem za svoju priateľku, hoci ju osobne nepoznám. Ale pri štúdiu hry a objavovaní jej tvorby, dostupných životopisných faktov a prenikania do jej životných postojov, divadelných názorov či skúseností som sa s ňou zblížila.
A to si uvedomujem, že Ruhlovej agent jej možno ani nepripomenul, že Čistý dom bude mať na Slovensku premiéru. Verte či neverte, nijako mi to v priateľstve so Sarah neprekáža a nebude ani vám. Som presvedčená, že ak sa na inscenáciu do divadla vyberiete, tiež sa s ňou spriatelíte.
Dokonale navodiť otvorenú, intímnu a uvoľnenú atmosféru spoločne zdieľanej prítomnosti vie totiž naša autorka predovšetkým!
Pred rokmi novinár John Lahr v časopise New Yorker Sarah Ruhlovú opísal takto: „Podobne, ako jej hry, pôsobí klamlivo pokojným dojmom. Je drobná a distingvovaná. Má vysoký hlas, akoby sa občas nadýchla hélia. Gaštanové vlasy nosí zopnuté sponkou na spôsob ostýchavej učiteľky, aj v obliekaní uprednostňuje zdržanlivý štýl – je to pancier obyčajnosti, ukovaný počas detstva v štáte Illinois. Nič v jej súkromnom prejave nenaznačuje jej železnú pevnosť, hĺbku alebo prenikavý humor. Ruhlová je rezervovaná, ale nie hanblivá, pozorná, ale nie agresívna. Prežíva veľké emócie, no nevyjadruje ich veľkými slovami. A je v nej zároveň niečo poetické, tajomné a výmyselnícke. Nečudo, že v jej hrách ryby chodia či hopkajú, kamene plačú, snívajúce psy rozprávajú ľudskou rečou o láske k mŕtvym pánom a žena sa mení na mandľu..“
To bolo v roku 2008, čiže šesť rokov pred tým, než Sarah napísala Čistý dom, v origináli The Clean House, čo ju katapultovalo medzi najpoprednejšie a nahrávanejšie dramatičky súčasnej americkej scény.
Treba povedať málo, no zároveň veľmi veľa. Ako sa prekladá divadelná hra? Čítajte Vyše 20 hier
V roku 2010 sme v celoslovenskej premiére uviedli jej hru Mobil mŕtveho muža, kde exceloval náš už nebohý kolega Marián Geišberg. V tom čase som si netrúfla priniesť hru Čistý dom, hoci som ňou už vtedy bola fascinovaná. Nevedela som si poradiť s tým, ako interpretovať postavu brazílskej upratovačky Matilde.
