Dnes o 19.00 h je v bratislavskom Divadle Astorka-Korzo 90 prvá premiéra sezóny. Stred týždňa je trocha netradičným premiérovým časom, sú však naň dôvody. Po prvé Večierok (The Coctail Party) je dielom T. S. Eliota, autora, u nás doteraz vnímaného skôr ako básnika než dramatika. Hoci Cats, najslávnejší z muzikálov, ktorý vznikol na podklade jeho básnického diela, je aj u nás dobre známy. Text Večierka síce na prvý pohľad vyzerá ako próza, ale je to vlastne voľný verš, takže na učenie bolo treba dlhšie obdobie, než býva zvykom.

Navyše Astorka počas skúšok prežívala hektické obdobie – zájazd do New Yorku, Český lev, rozruch okolo Oscara – a svoje zohrala aj prozaická realita ako víkendové zájazdy po Slovensku. Dnešný premiérový deň je teda kompromisom, ale napokon je to dobre, lebo inak by prvé uvedenie Večierka kolidovalo s premiérou Slovenského národného divadla, a ako sa ukázalo, dokonca aj s Oscarom, keďže Anna Šišková letí cez víkend do USA na ceremoniál.

Nvota po roku

Režisérom predstavenia je Juraj Nvota. V Astorke režíruje po ročnej pauze, o to bol výber titulu dôležitejší. Najmä keď z finančných dôvodov muselo divadlo zredukovať počet premiér na jednu-dve ročne. Na Večierok ho upozornil spisovateľ Daniel Pastirčák. „Po večeroch nám ho tu celý v origináli prečítal. S časťou súboru a dramaturgičkou Andreou Dömeovou sme počúvali a postupne sa preň pevne rozhodli, a požiadali Daniela o preklad.“

Eliot v hre rozohráva príbeh navonok tradičného manželského troj- až štvoruholníka, netradičný je však pohľad na partnerské problémy, fungovanie vzťahov a existenciu človeka ako takú. Ponúka riešenia, mravné normy, ku ktorým postavy postupne dospievajú, vnášajú do hry estetické, filozofické a náboženské posolstvo. Juraj Nvota: „Problém, ktorým tí ľudia žijú – manželské aj mimomanželské situácie – sa ma týka a predpokladám, že aj ďalších ľudí v takomto období života. Zároveň som však rád, že v hre sa objavuje nádej. Nie je ukončená sarkastickým konštatovaním o zmysle existencie, boji o vlastnú dôstojnosť, o džude človeka so sebou samým aj s partnerom. Akoby dávala našej konečnej existencii nádej, že to nie je odniekadiaľ nikam, ale odniekiaľ niekam.“

Elegantná párty

Dej Večierka sa odohráva na elegantnej párty, teda v spoločnosti, v ktorej sa Nvota ako režisér často nepohybuje. „O to viac som potešil moju stálu spolupracovníčku, scénickú výtvarníčku Monu Hafsahl. Konečne som priniesol inscenáciu, ktorá sa neodohráva za kuchynským stolom pri ošúchanom kredenci, ale na noblesnom koktailovom večierku. My sme ich tu nezažili, Mona ako Nórka však na koktailové večierky chodila, takže priniesla veľa užitočných informácií.“

V predstavení využil Juraj Nvota aj filmárske postupy, videoprojekcie. „Verbálnej a filozofujúcej hre majú dodať tempo, slúžia aj na to, aby si divák oddýchol a znovu sa mohol ponoriť do situácie. A prípadne spiaceho diváka zobudiť,“ dodal režisér s úsmevom.

BARBORA DVOŘÁKOVÁ