FOTO - ČTK/AP
Pontifikát Jána Pavla II. médiá nazvali aj "továrňou na svätých" - ako nijaký iný pápež pred ním blahorečil a svätorečil rekordný počet ľudí z celého sveta. Dnes sa rozhoduje o tom, či aj on bude oficiálne pripojený k dlhému zoznamu tých, ktorých sám vyniesol na oltár.
Smrť Jána Pavla II. zasiahla milióny ľudí. Jeho hrob v podzemí Baziliky svätého Petra je dnes jednou z najvyhľadávanejších destinácií v Ríme. Ľudia čakajú aj vyše dvoch hodín, aby sa pri ňom mohli pomodliť. Mnohí ho už dnes vzývajú o pomoc v chorobe a trápení. Kým však súkromné modlitby nikto nemôže nejako ovplyvniť, cirkev prísne dohliada na to, aby sa verejná úcta vzdávala len oficiálnym blahoslaveným a svätým. Aj Karol Wojtyla musí byť najskôr blahorečený, aby sa jeho meno zaradilo napríklad do litánií.
Naozaj Subito
Túžba mnohých veriacich, aby sa tak stalo čo najskôr, je zrejmá. Už na pohrebe na nad hlavami zástupov objavili transparenty s nápismi "Santo Subito" - nech je rýchlo svätý. Skandovaním tohto želania bola prerušovaná kázeň kardinála Josepha Ratzingera, ktorý slúžil zádušnú omšu. Vtedy ešte zrejme nevedel, že práve on bude mať moc splniť zástupu toto želanie - už ako nový Benedikt XVI.
Joseph Ratzinger vyhovel hlasu "zdola" a už 41 dní po smrti Jána Pavla II. nariadil oficiálne začať proces blahorečenia. Udelil tak výnimku z dodržania vatikánskeho predpisu z roku 1983, podľa ktorého na to treba čakať aspoň päť rokov od smrti. Dosiaľ bolo toto pravidlo porušené iba raz. Ján Pavol II., ktorý predpis sám vydal, dal výnimku v prípade Matky Terezy z Kalkaty. Proces jej blahorečenia sa začal v roku 1999, necelé dva roky po jej smrti, a skončil sa v roku 2003.
Kto je svätý
Uctievanie niektorých mŕtvych ako svätých je tradícia, ktorá siaha až k prvým kresťanom. Určovanie, kto je svätý, sa za 2000 rokov menilo a vyvíjalo. Dnes má o tom právo rozhodovať len pápež a vyhláseniu predchádza prísny proces. K blahoslavenému cirkev oficiálne povoľuje modliť sa a vzývať ho na pomoc a príhovor u Boha. Môžu mu byť zasvätené kaplnky a kostoly. Táto oficiálna úcta je však tzv. lokálna, limitovaná na miesta, ku ktorým sa život blahoslaveného nejako vzťahuje. Svätorečenie, alebo kanonizácia, nasleduje až po blahorečení a je v istom zmysle "povýšením". Úcta k svätému je povolená - dokonca nariadená - pre celú katolícku cirkev.
Aby sa proces mohol začať, okrem príkladného života mŕtveho je potrebný dôkaz o "povesti svätosti", o tom, že ľudia sú presvedčení, že zosnulý bol niekým výnimočným. Na základe žiadosti o blahorečenie biskup diecézy, kde kandidát zomrel, a neskôr Vatikán, rozbehnú proces. Neskôr sa prípad odovzdá Vatikánu. Posudzovanie sa podobá fiktívnemu súdnemu sporu - činnosti a svätosť kandidáta obhajuje tzv. postulátor, na negatíva a problémy poukazuje tzv. promótor spravodlivosti, kedysi nazývaný aj diablov advokát.
Na blahorečenie treba dokázať aspoň jeden zázrak, ktorý sa stal na príhovor kandidáta. Zázrak sa nevyžaduje v prípade mučeníkov. Na svätorečenie sa vyžaduje dôkaz o ďalšom zázraku, ktorý sa stal na príhovor blahoslaveného, ktorý má byť svätorečený.
Chýry o zázrakoch
S "povesťou svätosti" v prípade Jána Pavla II. nebol problém, a po udelení pápežskej výnimky sa mohlo začať s napĺňaním cirkevných právnických podmienok.
Pápežský vikár pre rímsku diecézu, kardinál Camillo Ruini, ediktom 18. mája 2005 (v ten deň by sa bol Wojtyla dožil 85 rokov) vyzval veriacich, aby do Ríma posielali informácie, ktoré môžu potvrdiť svätý život zosnulého. Zároveň však požiadal aj o informácie, ktoré poukazujú na opak - sú v rozpore s "povesťou svätosti" a príkladným životom. Požiadal o akékoľvek písomnosti Karola Wojtylu - rukopisy, denníky, listy a ďalšie osobné písomnosti Božieho služobníka, ako sa počas procesu kandidát nazýva.
Najdôležitejší post v príprave blahorečenia Vatikán zveril Poliakovi. Postulátorom sa stal Slawomir Oder, 45-ročný kňaz a súdny vikár rímskeho vikariátu. Promótorom spravodlivosti je Talian Giuseppe D'Alonzo.
Okrem písomností sa do Vatikánu hrnú z celého sveta správy o údajných zázrakoch zosnulého pápeža. Mali sa udiať počas omší, ktoré slúžil, počas jeho stredajších generálnych audiencií, alebo dokonca pri televíznych prenosoch jeho vystúpení. Vatikán tieto správy počas pápežovho života držal v tajnosti. Teraz ich posúva beatifikačnej komisii.
"Denne prichádza okolo stovky mailov. Poľština v nich konkuruje španielčine," povedal pre poľské médiá Slawomir Oder.
Príbehy z celého sveta
Prvé príbehy sú už známe. Už 9. apríla, týždeň po smrti pápeža, taliansky kardinál Francesco Marchisano počas svojej kázne v Bazilike sv. Petra rozprával o tom, ako mu po neúspešnej operácii ochrnula pravá hlasivka. Mohol len šepkať. Pri stretnutí v roku 2000 sa mu pápež dotkol krku a povedal mu: "Budem za teba prosiť Pána, aby ťa uzdravil." Po čase začal vraj opäť normálne rozprávať.
Pápežov osobný tajomník Stanislaw Dziwisz bol podľa talianskych denníkov svedkom prípadu, keď sa umierajúci Američan, trpiaci na rakovinu mozgu, zúčastnil na omši slúženej pápežom a po nej sa s ním chvíľu osamote rozprával. Po čase Dziwisz údajne dostal telefonicky správu, že rakovina mu úplne zmizla.
Príbehy o zázrakoch na príhovor Jána Pavla II. zasielajú ľudia z celého sveta listami a e-mailmi na špeciálne zriadenú adresu postulazione.giovannipaoloII@vicariatusurbis.org. Listy sú jednoduché, písané často v rozrušení. Leticia Sales De Biores z Mexika opisuje, ako sa od dňa smrti Jána Pavla II. modlila k Panne Márii, aby na jeho príhovor vyprosila tehotenstvo svojej dcére, vydatej už 14 rokov. V posledný májový deň mala jej dcéra pozitívny tehotenský test. Dnes sa celá rodina teší na narodenie vytúženého dieťaťa.
Jennifer z Baltimoru píše, ako jej lekári v máji 2005 oznámili, že jej dvojročný syn nebude počuť. Ihneď sa začala modliť k Jánovi Pavlovi II. Koncom júna, pri ďalšej kontrole vraj lekári vyhlásili, že sluch jej syna je úplne v poriadku - a nevedia si to vysvetliť.
Bude mučeníkom?
Kým sa však budú môcť začať stavať kaplnky a kostoly zasvätené blahoslavenému Jánovi Pavlovi II. - uplynie ešte veľa času. Len preštudovanie jeho rozsiahleho písomného diela potrvá mesiace. Poľské a talianske médiá odhadujú, že blahorečenie by sa mohlo vykonať o tri-štyri roky. Svätorečenie by malo nasledovať niekoľko rokov potom.
Niektorým veriacim sa to zdá pridlho. Vatikán už dostal petíciu, ktorá žiada, aby bol Ján Pavol II. považovaný za mučeníka. Odvolávajú sa na atentát, ktorý naňho spáchali v roku 1981. Atentát síce prežil, ale veľa si vytrpel. Posudzovanie pápeža ako mučeníka by mohlo proces blahorečenia urýchliť, keďže by odpadlo skúmanie zázraku.
Ján Duda, profesor cirkevného práva z Teologického inštitútu v Spišskej Kapitule, si však nemyslí, že proces bude veľmi krátky. "Je pravda, že pontifikát Jána Pavla II. sa vyznačoval obrovským množstvom blahorečení a svätorečení, mnohé prebehli veľmi rýchlo. Myslím si, že tento trend nebude pokračovať," hovorí.
Aj po smrti pápeža Jána XXIII. v roku 1963 ho niektorí chceli hneď vyhlásiť za blahoslaveného priamo na II. vatikánskom koncile, ktorý práve on zvolal. "Nakoniec sa však rozhodli pre riadny proces, a ten trval až do roku 1998," hovorí profesor Duda.
Aj Vatikán však uznáva, že úspešné zakončenie procesu neurobí z niekoho svätého. O svätých totiž nerozhodujú ľudia, ale Boh. V prípade Jána Pavla II. platí tiež známe "vox populi, vox Dei". Aj kardinál Ruini v kázni na slávnosti oficiálneho začatia beatifikácie priznal: "Čokoľvek by som povedal, ako je zvykom pri začatí procesu, o živote, hrdinských činnostiach a sláve svätosti Božieho služobníka... zdá sa mi zbytočným. Veď informácie o ňom sú všeobecne známe. Rovnako všeobecné a hlboké je tiež presvedčenie o jeho svätosti."
Ako je to so zázrakom?
Podmienkou na blahorečenie je uznanie aspoň jedného zázraku, ktorý sa stal na príhovor budúceho blahoslaveného. "Za zázrak pokladáme fakt, ktorý prekračuje sily prírody a vykonal ho Boh na príhovor svätého alebo blahoslaveného sluhu Božieho," povedal pre talianske noviny 30 giorni podsekretár Kongregácie pre kauzy svätých Michele Di Ruberto.
Najčastejšie sa skúmajú prípady zázračných uzdravení z nevyliečiteľných chorôb. Neberú sa do úvahy napríklad "zázraky" morálneho charakteru - napríklad náhle obrátenie od hriešneho života. Medicínske hľadisko skúma komisia odborníkov na danú chorobu. Prizývaní sú lekári aj iného vierovyznania ako katolíci. Prípad musí byť dôkladne zadokumentovaný, skúmajú sa lekárske záznamy z liečení, operácií a dokumenty z čias po uzdravení.
Lekárska komisia nevyhlasuje, či išlo o zázrak, len konštatuje, že vyliečenie nevedia vysvetliť poznatkami medicíny. Za zázrak prípad môže vyhlásiť až komisia zložená z teológov.
Prípady uznaných zázrakov
Matka Tereza z Kalkaty bola blahorečená už šesť rokov po svojej smrti v roku 2003. Vatikán ako zázrak uznal vyliečenie 33-ročnej Indky Moniky Besra, ktorá mala veľký nádor v žalúdku. Po tom, čo si naň v deň výročia smrti Matky Terezy priložila medailón s jej podobizňou a prosila ju o pomoc, nádor zmizol a žena sa uzdravila, a zúčastnila sa slávnosti na Námestí sv. Petra v Ríme.
V prípade blahoslavenej sestry Faustíny, poľskej mníšky známej víziami o Božom milosrdenstve, bol za zázrak uznaný prípad kňaza Rona Pytela z Baltimoru v USA, ktorému v roku 1995 diagnostikovali veľkú kalciovú usadeninu na srdcovej chlopni. Spolu s niekoľkými farníkmi sa Pytel modlil o pomoc k sestre Faustíne. Počas modlitby sa zrazu zrútil a asi 15 minút sa nemohol pohnúť. Pri lekárskej kontrole sa zistilo, že usadenina z chlopne zmizla.
Populárny taliansky mních Páter Pio bol svätorečený v roku 2002. Už za života sa mu pripisovalo množstvo zázrakov, uzdravenia ľudia hlásili aj po jeho smrti. V procese svätorečenia Vatikán uznal ako zázrak prípad Consiglie De Martinovej z roku 1995. Žene sa náhle na krku objavila hrča veľkosti grapefruitu a trpela veľkými bolesťami. Lekári jej diagnostikovali prasknutie lymfatických kanálov. De Martinová i celá jej rodina boli dlhoročnými obdivovateľmi pátra Pia, každý mesiac putovali k jeho hrobu. Preto sa hneď začali k nemu modliť. Už na druhý deň opuch na krku zmizol a bolesť ustúpila. Lekárske vyšetrenie ukázalo, že pacientka je úplne zdravá.
Svätí na Slovensku
Na Slovensku počas svojej návštevy v roku 1996 pápež svätorečil troch košických mučeníkov zo 17. storočia. V roku 2000 blahorečil v Ríme biskupa Petra Pavla Gojdiča umučeného v komunistickom väzení a pri poslednej návšteve v roku 2003 v Bratislave ďalších dvoch mučeníkov z čias komunizmu - biskupa Vasila Hopku a rehoľnú sestru Zdenku Schelingovú.
Keďže išlo o mučeníkov, nevyžadovali sa dôkazy o zázraku. "V prípade košických mučeníkov, ktorí už boli blahoslavení a mali byť svätorečení, Ján Pavol II. urobil výnimku a vyhlásil ich za svätých aj bez zadokumentovaného zázraku," hovorí profesor Ján Duda.
Proces blahorečenia už prebieha v prípadoch biskupov Michala Buzalku a Jána Vojtaššáka, ktorých prenasledovali komunisti. Uvažuje sa tiež o Žofii Bosniakovej, grófke zo 17. storočia, a Anne Kolesárovej, ktorú v roku 1945 znásilnil a zabil vojak Červenej armády vo Vysokej nad Uhom. Dokázať zázrak bude treba v prípade Žofie Bosniakovej, ktorá nezomrela na následky mučenia.
Veriaci sa skandovaním hesla Santo Subito už na pohrebe pápeža Jána Pavla II. dožadovali, aby bol čím skôr vyhlásený za svätého. Jeho nástupca Benedikt XVI. hlasu "zdola" vyhovel a už 41 dní po smrti nariadil oficiálne začať proces blahorečenia. Prvou, ktorá dostala výnimku z vatikánskeho predpisu čakať aspoň päť rokov od smrti, bola Matka Tereza. Na snímke s Jánom Pavlom II. v máji 1977.
