Stella McCartneyová (vpravo) v spoločnosti modelky na archívnej snímke z marca tohto roku, keď parížsky módny dom Chloe predvádzal kolekciu na jeseň - zimu 2000/2001. FOTO - TASR/AP
Svadba štyridsaťdvaročnej ikony pop-kultúry Madonny s britským režisérom Guyom Ritchiem, ktorý má o desať rokov menej, bola zatiahnutá nepriestrelnou bariérou cenzúry. Informačné embargo zo svadby roka povytiahla v telefonickom rozhovore pre SME Stella McCartneyová, ktorá vytvorila pre Madonnu svadobné šaty. Dvadsaťdeväťročná druhá dcéra Paula a Lindy McCartneyovcov sa stala jednným zo šesťdesiatich prominentov, ktorí sa uplynulý piatok zúčastnili svadby na škótskom zámku Skibo. STELLA McCARTNEYOVÁ je už tretiu sezónu módnou návrhárkou parížskeho módneho domu Chloe a tento rok ju časopis Vogue vyhlásil za dizajnérku roka.
Veľké dohady sa na verejnosti viedli aj okolo strihu Madonniných šiat. Ako teda vyzerali?
„Trochu sme sa natrápili pri ich príprave, ale s výsledkom sme boli spokojní. Madonna aj ja. Hodvábnym šatám som dala trochu romantiky a gotického ducha, aby evokovali súzvuk so starobylým škótskym zámkom. Dali sme im krémovú farbu, lebo čisto biela sa už zdala Madonne nepriliehavá. Na jej želanie som dodatočne pridala široký pás, na ktorom boli mená Madonniných detí - štvormesačného Rocka a štvorročnej Lourdes.“
Je pravda, že ste asistovali aj pri výbere šperkov?
„Nie všetkých, ale bola som pri kúpe starožitného náramku s diamantmi v hodnote, myslím, päťdesiattisíc libier. Zvyšok si už dolaďovala nevesta sama.“
Aká bola atmosféra?
„Bol to nezabudnuteľný zážitok, ktorý mal precíznu dramaturgiu. Azda najviac ma prekvapil Sting, ktorý prišiel na svadbu v škótskom kilte a robil hlavnú hudobnú zábavu. Takého odviazaného som ho ešte nevidela na nijakom koncerte. Vrcholom bol ich improvizovaný duet s Madonnou, pri ktorom si strihli aj step v štýle Ginger Rogersovej a Freda Astaira.“
Madonna je jednou z celebrít, ktoré obliekate už niekoľko sezón. Do akej miery tolerujete maniere hviezd pri ich obliekaní?
„Svadba bola špecifickou záležitosťou, pri ktorej som musela zohľadňovať viacero vecí. V drvivej väčšine si ľudia obliekajú veci, ktoré im navrhnem. Ináč by boli moje nápady zbytočné. Keď napríklad príde po prehliadke za mnou Naomi Campbellová, nepovie mi: urob mi niečo podobné. Jednoducho, vyberie si z toho, čo ponúkam. Som v pozícii, keď to už funguje podľa mojich predstáv.“
Keď ste však vstupovali do sveta módy, nečakali vás tam s otvorenou náručou. Karl Lagerfeld vyhlásil, že vás do Chloe vybrali na základe vášho mena. Ako ste sa vyrovnali so zvukom mena McCartney?
„Pochopila som, že sama sebou sa stanem až vtedy, keď vystúpim z tieňa svojho mena. Moji rodičia mi nič nedávali zadarmo. Cestu nahor som nemala vydláždenú. Našťastie. Preto som im za to vďačná a všetky uznania venujem práve im. A čo sa týka Lagerfelda, vtedy sa cítil ohrdnutý, lebo som ho z Chloe vytlačila. O čosi neskôr mi zablahoželal a to bola pre mňa satisfakcia.“
Ako by ste charakterizovali svoju módu?
„Navrhujem len veci, ktoré by som rada nosila. Robím napríklad dosť hlboké dekolty, pretože mám prsia - ale viem, že na modelke s plochým hrudníkom to príliš dobre nevyzerá. Nechcem obliekať intelektuálky, ale inteligentné ženy, citlivé, energické a ženské. Som posadnutá starožitnosťami, obstarožnými šatami a nemodernými materiálmi. A navyše i vecami, ktoré sa v súčasnosti príliš nepoužívajú. Ak by som to mala zhrnúť, stavila som na netradične tradičnom krajčírstve.“
V poslednom čase sa začalo hovoriť, že končí éra topmodeliek. Slávne tváre a postavy však zvyšovali aj kredit módnych tvorcov. Ako sa s týmto trendom vyrovnávate?
„Nehovorila by som o trende, sú to skôr náznaky. Je pravda, že moje modely predvádzali Naomi Campbellová či Kate Mossová. Na mólo som však posielala aj normálne dievčatá, ktoré nikto nepoznal. Boli to také jednoduché kočky z ulice, ktorým nechýbala ženskosť. Neboli to žiadne anorektičky. Chcela som, aby sa moje modely priblížili bežným ľuďom, ktorí sa nechcú nutne identifikovať s nadoblačnou atraktivitou topmodeliek. Ale či končia topmodelky, neviem. Je to ako s módou - raz frčí sukňa, inokedy dekolt.“
Tak vy ste potom antimódna.
„Prečo?“
Lebo zväčša prichádzate s niečím iným ako väčšina návrhárov. Oproti výpravným návrhárom, akými sú bombastický John Galliano (pre Christiana Diora) či Alexander MacQueen (pre Givenchy), ponúkate umiernenejšiu ľudskú alternatívu.
„Keď sa chcete presadiť, musíte byť originálny. Originalita však neznamená šokovať. Znamená to byť sebou. Ja vyzývam k ženskosti. Na mojej prvej prehliadke pre Chloe bola aj moja matka Linda s otcom Paulom. A práve Linde, ktorá už vtedy bojovala so zákernou chorobou, som venovala svoju prvú kolekciu. Bola mojou veľkou múzou. Vždy ma veľmi tešilo, keď nosila šaty, ktoré som pre ňu navrhla. Hovorila mi jedno - nepoddať sa. Tohto kréda sa stále držím.“
Ako budete oslavovať nové milénium? Má pre vás prelom vekov magickú príchuť?
„Som dieťa európskej tradície, a teda to čiastočne vnímam aj ako určitý medzník. Nie som si však istá, či sa o polnoci udeje čosi závratné. Zázrak života sa deje každý deň, a preto ho treba využiť naplno, a nielen v sekundách nového tisícročia.“
ĽUDO PETRÁNSKY
