Vizuálne aj obsahovo do detailov prešpekulovanému obalu albumu vládne vážka, vášeň Dana Bártu.
FOTO - SONY MUSIC / BONTON
Jeden z najzaujímavejších hudobných zjavov- a nielen hudobných, ak trochu poznáte Dana Bártu, jeho koníčky a myšlienkové pochody - nám rastie len tuto kúsok, u susedov. Hoci jedna z jeho formácií Sexy Dancers vošla do nášho podvedomia hlavne kvôli Dare Rolins, aj J.A.R. len pomaly preniká na koncertné pódiá, tak ako kapela Monkey Business, v ktorej pôsobí líder Roman Holý, Danov kolega s veľkým vplyvom na speváka. Aj preto sa objavujú názory, že práve pre Holého uprednostnenie Monkey Business pred projektom J.A.R. nahral a vydal Dan Bárta svoj sólový album Illustratosphere.
„Nemám najmenší dôvod robiť Romanovi trucpodniky,“ povedal Bárta v rozhovore pre Rock & Pop. „V J.A.R. pre Monkey Business ani pre Illustratosphere nie sú žiadne tlaky ani problémy. Každý si urobí niečo tak, ako to chcel a ako to cíti.“ Podľa toho sa teda Dan Bárta dostal do životnej pohody, do akejsi meditatívnej rovnováhy, kde nemusí šalieť ako v J.A.R. Potvrdzuje to jemná, minimalistická hudba, plná citácií (napríklad Hammelova Učiteľka tanca) a slovných hračiek, a texty, ktoré vznikli v lete. Obal platne zdobí vážka, znak toho, že Dan je stále posadnutý hmyzom. Hoci - už ho neloví a nevarí v hrncoch do zbierky, už len pozoruje. A fotí, najradšej vážky. Hmyz je totiž strašne tvrdošijný, komický v snahe liezť hlavou proti múru. Vlastnosti nie nepodobné hudobnému hľadačovi Bártovi, ktorý kedysi spieval tvrdé rockoviny v Alici, až s tým jedného dňa sekol.
Na albume Illustratosphere pracoval Dan s hráčmi, ktorých dôverne pozná z iných projektov: Miroslav Chyška, Filip Jelínek, dvaja z piatich muzikantov, ktorí speváka sprevádzali aj inak. Toto leto totiž prechodili krajinu Ekvádoru, kde okrem hmyzu zozbierali cenné ruchy prírody. Zvuky v dolinách, horách a mestečkách poslúžili ako podklady do piesní. Priam ukážkovo worldmusicky znie pesnička Wo-Ba-Si-U s ruchmi od rieky Rio Arajuno. „Ak štyri roky počúvam latinskoamerickú hudbu, lebo ma baví, tak to jednoducho využijem. Aj keď viem, že zo mňa nikdy nebude Mexičan a Brazílčan dupľom. Mám rád ľudovú hudbu celého sveta, je v nej určitá rýdzosť a pravosť,“ spomína Bárta v Rock & Pope. Vraj už asi mäkne, lebo prichádza na chuť aj českým ľudovkám, no je mu to fuk.
Aj keď hudba z ilustratosfér znie pokojne, a pokojne ju nazvime džezovou a samozrejme funky, Bárta si myslí opak: „Album je tvrdý. Tvrdosť sa bežne chápe ako hlasitosť a mlátenie do zboostrovaných gitár, ale v tom to vôbec nie je. Tvrdosť je v rytme a ten je tam veľký.“ Hudba, ktorá si vyžaduje trochu pozornosti a uvoľnený spev, pripomína miestami starý Neřez. Taká Zuzana Navarová v nohaviciach, pokiaľ to nie je pre ňu urážka. Alebo George Michael po tom, čo prestal nôtiť gýčoviny.
Illustratosphere je, ako hovorí tvorca, jednou z hlasových polôh speváka, ktorú sa chce naučiť. „So svojím hlasom si môžem robiť, čo chcem. A ak som niekomu v sedemnástich urobil radosť, že som zareval Krucinálfagot a dnes mu to chýba, tak ten človek nič nepochopil.“ DENISA VOLOŠČUKOVÁ
