Autor je teológ a spisovateľ
Cyril mi nedávno vravel, ako ho u nich, dajme tomu niekde v strede krajiny, pripravili o pôdu pod jeho vlastnou drevenicou. Čáry, máry, kataster, investori, sceľovanie pozemkov, ornej pôdy na výstavbu, bungalovy, snežné skútre, možno prídu aj Pražáci...
Na insta urobí reklamu neterka v plavkách zo Zakopaného, sedí vo vírivke a pozerá do temného lesa, v ruke umelohmotný pohár – aby sa nerozbil – so sektom, na hladine jahoda z Lidla.
A pýta sa Cyril, ako to mohli urobiť, veď to je moja drevenica a moja pôda a miestny činiteľ mu povedal: oni sú takí.
A oni sú naozaj takí. Aj by občas chceli vystupovať ako púštni Slováci z Dubaja, v dobrých oblekoch. Vedia, že milenkám už nemôžu kupovať kabelky na trhu v Istanbule, pretože milenky sa už vyznajú a vedia, čo si zaslúžia a čo im patrí. Vedia rozoznať auto od káry s ukradnutým drevom, ktoré ťahali z lesa ešte ich rodičia a oni sa to naučili tiež.
Veľká arkána slovenskej malosti
Majú teda saká, účesy podľa Jožka Tisa alebo námornej pechoty, začínajú sa na seba podobať – veľká arkána slovenskej malosti. Oportunistický fašista bez pier pravidelne a verejne šikanujúci ženy, majster haiku, ktorému nie je rozumieť ani s titulkami.
